Trest domáceho väzenia v novej právnej úprave

JUDr. Andrea GREGUŠOVÁ 
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Katedra trestného práva a kriminológie 

GREGUŠOVÁ, A.: Trest domáceho väzenia v novej právnej úprave; Justičná revue, 68, 2016, č. 4, s. 439 – 452. 

Nadobudnutím účinnosti zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami došlo k novelizácii ustanovení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov, okrem iného aj v tom smere, že zákonodarca modifikoval hmotnoprávne podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia. Autorka v článku analýzuje novú koncepciu trestu domáceho väzenia a s ním súvisiace zmeny, ktoré reagujú aj na zavádzanie elektronického monitorovacieho systému do aplikačnej praxe. 

1 Trest domáceho väzenia v systéme trestných sankcií 

Trest domáceho väzenia bol do slovenského systému trestných sankcií zavedený zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).V našich podmienkach už zákon č. 117/1852 r. z. o zločinoch, prečinoch a priestupkoch upravoval zákonnú možnosť súdu uložiť páchateľovi trest domáceho väzenia. V samotnej štruktúre alternatívnych trestov má zásadné postavenie aj vzhľadom na to, že ho zákonodarca v rámci taxatívneho výpočtu jednotlivých druhov trestov podľa § 32 Trestného zákona zaradil za trest odňatia slobody. Podstata tejto sankcie predstavuje kompromis medzi ponechaním páchateľa na slobode a pozbavením ho osobnej slobody v rámci uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.JELÍNEK a kol.: Trestní zákoník a trestní řád s poznámkami a judikaturou; 4. vydanie, Praha: Leges, 2013, s. 104. Trest domáceho väzenia je trestnoprávnou sankciou, ktorá môže byť súdom uložená samostatne, no za súčasného rešpektovania zásady nezlučiteľnosti trestov, premietnutej v ustanovení § 34 ods. 7 Trestného zákona, neprichádza do úvahy jeho uloženie popri treste odňatia slobody. Uloženie trestu domáceho väzenia popri inom treste však nie je vylúčené.  

Zavedenie trestu domáceho väzenia do právneho poriadku Slovenskej republiky možno odôvodniť nasledujúcimi pozitívnymi atribútmi, ktoré sú spojené s jeho aplikáciou: 

– nízka miera ekonomickej záťaže výkonu trestu domáceho väzenia pre štát 

– eliminácia problémov s preplnenými ústavmi na výkon trestu odňatia slobody 

– eliminácia dôsledkov pôsobenia väzenskej subkultúry na odsúdeného 

– zachovanie ekonomických, rodinných a sociálnych väzieb odsúdeného 

– vytvorenie individuálneho režimu odsúdeného v jeho prirodzenom prostredí, ktoré predpokladá, že po výkone trestu bude viesť riadny život 

– zvyšujúca sa pravdepodobnosť náhrady škody pre poškodeného trestným činom 

– odsúdený sa podieľa na finančnom zabezpečení výkonu trestu domáceho väzenia 

– vykonaním trestu domáceho väzenia dochádza zo zákona k zahladeniu odsúdenia. 

Napriek tomu, že už od roku 2006 je sankčný systém slovenského právneho poriadku rozšírený o trest domáceho väzenia, aplikačná prax z viacerých relevantných dôvodov nepristupuje v zásadnej miere k jeho ukladaniu a ustanovenie o hmotnoprávnych podmienkach jeho aplikácie sa v extenzívnom zmysle slova stáva obsolentným.Zo štatistiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky vyplýva, že trest domáceho väzenia bol uložený 17 odsúdeným v roku 2014, 21 odsúdeným v roku 2013 a 25 odsúdeným v roku 2012. Celkový počet odsúdených, ktorým bol uložený trest domáceho väzenia od roku 2006 do roku 2014, je 258. Dlhotrvajúcim problémom v podmienkach Slovenskej republiky bola absencia riadneho zabezpečenia kontroly výkonu trestu domáceho väzenia, súvisiaca s nedostatočným počtom probačných úradníkov, či doposiaľ neexistujúca možnosť kontrolovať výkon trestu pomocou elektronických monitorovacích systémov. Nízka miera ukladania alternatívneho trestu mohla rovnako súvisieť s nedôverou súdu v naplnenie jeho účelu v zmysle resocializácie odsúdeného a nepriaznivej prognózy, ktorá nepredpokladá, že odsúdený po výkone trestu bude viesť riadny život. Plnohodnotné postavenie trestu domáceho väzenia v systéme trestných sankcií, samozrejme, ovplyvňuje aj verejná mienka vo vzťahu k efektívnosti alternatívneho trestu. Ako uvádza Jurišová – „práve legislatíva v podobe všeobecne záväzných právnych aktov ...