
Spôsob skončenia pracovného pomeru je označenie metódy, postupu, ako ukončiť pracovný pomer medzi zmluvnými stranami. Zákonník práce upravuje niekoľko spôsobov, ako skončiť pracovný pomer, resp. ako sa pracovný pomer skončí.
§ 59 ZP vymedzuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako aj zánik pracovného pomeru.
Z hľadiska Zákonníka práce sú problematické najmä pojmy skončenie pracovného pomeru a zánik pracovného pomeru.
Pojem „skončenie pracovného pomeru“ je v zmysle § 59 ods. 1 ZP zviazaný s právnym úkonom ako prejavom vôle jednej alebo oboch strán ukončiť pracovný pomer – dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe („možno skončiť“ – vyjadruje aktivitu zmluvnej strany)
. V § 59 ods. 2 ZP už skončenie nie je naviazané na prejav vôle, aktivitu, ale na pôvodné dojednanie zmluvných strán – vymedzenie doby určitej v pracovnej zmluve, a teda pracovný pomer sa končí uplynutím času – tzv. právnou udalosťou (ďalší právny úkon sa teda nevyžaduje – napr. zamestnávateľ nemusí zamestnancovi oznamovať, že sa pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej doby k určitému dňu). Aj v tomto ohľade Zákonník práce uvádza, že sa „pracovný pomer skončí“. Obdobne skončenie pracovného pomeru vymedzuje aj ods. 3.
V § 59 ods. 1 a 2 ZP ide o skončenie prejavom vôle (či už na začiatku – dojednanie dĺžky trvania pracovného pomeru, alebo neskôr – napr. dohoda). V ods. 3 ide o skončenie zo zákona (aj proti vôli zmluvných strán).
Kým použitie pojmu skončenie v ods. 1 a 2 nie je sporné, v prípade ods. 3 je na zvážení, či by sa nemal používať pojem „zánik“ (aj keď je naviazaný na prejav vôle, ale nejde o prejav vôle zmluvných strán, ale o určité administratívne skutočnosti, ako je vydanie/ odňatie povolenia na pobyt a pod.).
Na rozdiel od týchto prípadov Zákonník práce v ods. 4 a ods. 5 vyjadruje tzv. zánik pracovného pomeru – t. j. neexistuje prejav vôle, ktorý by pracovný pomer ukončil.
Nadpis nad § 59 ZP však hovorí len o skončení pracovného pomeru a v praxi sa opakuje nasledujúca otázka:
Príklad:
Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku, zomrie dňa 23. 2. 2018. Ak by išlo o skončenie pracovného pomeru, ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok. Patrí mu aj v prípade smrti odchodné?
Pri smrti zamestnanca sa v praxi objavuje otázka, či ide o spôsob skončenia pracovného pomeru (ako to vyjadruje nadpis § 59 ZP) alebo o zánik pracovného pomeru (právna udalosť – smrť zamestnanca bez vyjadrenia vôle), ktorý nemožno podradiť pod spôsoby skončenia pracovného pomeru, ktoré sú viazané na právne úkony skončenia (výpoveď, okamžité skončenie, dohoda, v skúšobnej dobe, prípadne konkrétne vyjadrenie doby trvania pracovného pomeru pri dobe určitej).
Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Súvisiace právne predpisy ZZ SR