Výsledky vyhľadávania v Odborných článkoch: 14 954 výsledkov
...
Dátum publikácie: 2. 5. 2016
Autor: doc. JUDr. Marek Števček, PhD.

„(Právník) má sklon přisuzovat právu legitimizační (ospravedlňující) schopnost. Tu ovšem právní norma, ani její aplikace na nějaký skutkový stav, nemá. Právo má schopnost legalizační, ale to, co právo prohlásí za legální, nemusí ještě být ani zdaleka legitimní. Křivda zůstane křivdou, i když je v souladu s právem“

Karel Čermák1)

Dátum publikácie: 2. 5. 2016
Autor: JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Autor sa v článku venuje rozdielnemu rozhodovaniu súdov v otázke priznávania náhrady za stratu času pri úkone, na ktorom sa zúčastní advokátsky koncipient mimo sídla advokátskej kancelárie. Kým niektoré súdy tento nárok priznávajú tak, akoby sa na úkone zúčastnil advokát, iné tento nárok vôbec nepriznávajú. Článok si kladie za cieľ poukázať na rozdielnu argumentáciu súdov s tým, že súčasný stav považuje za neudržateľný z pohľadu právnej istoty. Preto autor okrem argumentácie súdov pripája aj svoj názor na vec.

Dátum publikácie: 2. 5. 2016
Autor: prof. JUDr. Ján Mazák, PhD.

Posledná novela Občianskeho súdneho poriadku2) zaviedla do nášho právneho poriadku dávno zabudnutý inštitút pokuty za súdivosť.3) Do § 243b ods. 7 sa doplnila druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Ak dovolací súd vo veci podľa prvej vety dovolanie odmieta ako neprípustné alebo zamieta ako nedôvodné, môže uložiť advokátovi, ktorý dovolateľa zastupoval, pokutu do 500 eur. Advokát má proti dovolateľovi postih, ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.“ Účinnosť tejto novely je časovo obmedzená. Platí len do 1. júla 2016, odkedy sa stáva účinným § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku4) (ďalej len „CSP“), ktorý má rovnaké znenie ako § 243b ods. 7 OSP. Tejto časti, dúfajme, poslednej novely Občianskeho súdneho poriadku a § 452 ods. 2 CSP je hodno venovať niekoľko riadkov, úvah a trochu kritiky. Účelom tohto článku je totiž preukázať to, že takto formulované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a Civilného sporového poriadku nie sú v súlade s obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len: „ústava“) tak ako ho vykladá predovšetkým judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len: „ústavný súd“) a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len: „ESLP“).

Dátum publikácie: 2. 5. 2016
Autor: Mgr. Jozef Sýkora, MBA
Právny stav od: 1. 1. 2016

Zmyslom predmetného príspevku je objasnenie praktických podnetov z prostredia verejnej správy, najmä z lektorskej činnosti a kontrolnej činnosti. Základná finančná kontrola a jej praktický výkon je v účinnosti už štyri mesiace a za túto dobu sa vyskytujú zaujímavé podnety, ktoré sú spomenuté aj v príspevku. Na vybraných príkladoch sa prezentuje čitateľovi zákonný rámec, ako aj spôsob praktickej aplikácie zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej v príspevku len zákon o finančnej kontrole a audite) v prostredí sektora verejnej správy.

Dátum publikácie: 27. 4. 2016
Autor: Mgr. Barbora Magočová
Právny stav od: 1. 7. 2016

Cieľom článku je podrobne zmapovať osobitné procesné postupy spočívajúce v skrátených konaniach a skrátených rozhodnutiach.

Dátum publikácie: 25. 4. 2016
Autor: Úrad pre verejné obstarávanie
Právny stav od: 18. 4. 2016

Úrad pre verejné obstarávanie vydal vyhlášku č. 153/2016 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov. Finančné limity vo vzťahu k určenej predpokladanej hodnote sú dôležité z hľadiska zvolenia správneho postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní konkrétnej zákazky, koncesie alebo súťaže návrhov.

Dátum publikácie: 22. 4. 2016
Autor: doc. JUDr. Martin Vernarský, PhD.

Autor sa zameriava na analýzu podstaty konkurencie ústavnej sťažnosti a opravných prostriedkov (z nich predovšetkým dovolania) v civilom procese pri ochrane základných práv a slobôd. Ide o tému, ktorá sa dosluhujúcou právnou úpravou dovolania nevyčerpáva, pretože aj nový Civilný sporový poriadok tento mimoriadny opravný prostriedok zakotvuje. Otvára sa tým priestor pre úvahy o použiteľnosti doteraz vyslovených a judikovaných právnych názorov na vzťah nanovo regulovaného dovolania a ústavnej sťažnosti. Štúdia je komparatívne popretkávaná aj skúsenosťami iných krajín, vychádzajúcich z koncepčne obdobnej právnej úpravy (ČR, SRN).

Dátum publikácie: 22. 4. 2016
Autor: Doc. JUDr. Katarína Chovancová, PhD., LL.M., MCIArb

Medzinárodná investičná arbitráž na báze dvojstranných dohôd o ochrane a podpore zahraničných investícií je jedinečný spôsob rozhodovania medzinárodných investičných sporov medzi zahraničnými investormi a ich hosťovskými štátmi. Je frekventovane využívaná v sporoch investorov s ekonomicky silnými i slabšími štátmi. Otázne však je, či je vhodná, aj keď je predmetom sporu neuspokojenie pohľadávok zahraničných veriteľov – vlastníkov štátnych dlhopisov vydaných hosťovským štátom v procese reštrukturalizácie externého štátneho dlhu. Nedávny prípad Abaclat v. Argentína, v ktorom rozhodcovia v ICSID arbitráži potvrdili právomoc na rozhodovanie sporov súvisiacich s reštrukturalizáciou štátneho dlhu, vyvolal odborné polemiky práve z dôvodu pochybností o správnosti rozhodovania uvedených sporov v medzinárodnej investičnej arbitráži.

Dátum publikácie: 22. 4. 2016
Autor: doc. JUDr. Peter Polák, PhD., JUDr. Miroslav Brvnišťan, PhD.

Trestné právo zohráva v systéme ochrany utajovaných informácií dôležitú úlohu, a to najmä z hľadiska možného postihu osôb, ktoré sa dopustili konaní upravených v jednotlivých skutkových podstatách trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, ktorá postihuje porušovanie alebo ohrozovanie ochrany utajovaných skutočností. Ide však o vzájomnú podmienenosť, pretože značná časť znakov tvoriacich skutkové podstaty týchto trestných činov je upravená v normách osobitných právnych predpisov tvoriacich právny rámec ochrany utajovaných informácií, najmä v zákone o ochrane utajovaných skutočností. V tejto súvislosti existuje niekoľko otvorených otázok, a to tak teoretického, ako aj aplikačného charakteru, na ktoré treba upozorniť, prípadne aj hľadať odpovede v podobe výkladu alebo úpravy de lege ferenda.

Dátum publikácie: 22. 4. 2016
Autor: JUDr. Marek Domin, PhD.

Autor zameriava pozornosť na právnu úpravu volieb do Európskeho parlamentu v podmienkach Slovenskej republiky. Poukazuje na nedostatok zákonnej úpravy, ktorý nebol odstránený ani ešte stále „čerstvým“ volebným kódexom, t. j. zákonom č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva. Problémom je právna úprava tzv. uzavieracej klauzuly. Tá totiž v sebe skrýva riziko, že za istých, nie úplne nepravdepodobných okolností, by v Slovenskej republike nemuseli byť zvolení žiadni poslanci Európskeho parlamentu. Toto riziko je badateľné najmä pri komparácii s právnou úpravou volieb do Národnej rady SR, resp. s právnou úpravou uzavieracej klauzuly v prípade tohto druhu volieb. V závere sa autor pokúša načrtnúť aj možné riešenia.

...

Zruš filter

Stav dokumentu

Posledné pridané

Prameň


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2016, všetky práva vyhradené