Výsledky vyhľadávania v Odborných článkoch: 17 627 výsledkov
...
Dátum publikácie: 21. 5. 2018
Autor: JUDr. Marek Maslák, PhD.

Tento článok je reakciou na uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017, v ktorom sa Ústavný súd SR vyjadril, že ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý nemal vo veci právomoc rozhodovať (konkrétne išlo o spor so spotrebiteľským prvkom, keď následne exekučný súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú), premlčacia lehota nespočíva, pretože v zmysle § 112 Občianskeho zákonníkaZákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. žaloba nebola podaná na príslušnom orgáne. Nie je ojedinelé nájsť rozhodnutia súdov, ktoré sú v zhode s týmto názorom Ústavného súdu SR, ba práve naopak. Ambíciou článku je poukázať na nesprávnosť takéhoto názoru nielen pokiaľ ide o spotrebiteľské spory rozhodované v (spotrebiteľskom) rozhodcovskom konaní, ale aj pokiaľ ide o rozhodcovské konanie vo všeobecnosti. Ba čo viac, neobmedzíme sa „len“ na rozhodcovské konanie, ale ponúkneme interpretáciu § 112 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti, čo sa týka tam použitého pojmu príslušný orgán.

 

Dátum publikácie: 21. 5. 2018
Autor: prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.

Tento článok je reakciou na uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS 572/2017, v ktorom sa Ústavný súd SR vyjadril, že ak veriteľ uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý nemal vo veci právomoc rozhodovať (konkrétne išlo o spor so spotrebiteľským prvkom, keď následne exekučný súd považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú), premlčacia lehota nespočíva, pretože v zmysle § 112 Občianskeho zákonníkaZákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. žaloba nebola podaná na príslušnom orgáne. Nie je ojedinelé nájsť rozhodnutia súdov, ktoré sú v zhode s týmto názorom Ústavného súdu SR, ba práve naopak. Ambíciou článku je poukázať na nesprávnosť takéhoto názoru nielen pokiaľ ide o spotrebiteľské spory rozhodované v (spotrebiteľskom) rozhodcovskom konaní, ale aj pokiaľ ide o rozhodcovské konanie vo všeobecnosti. Ba čo viac, neobmedzíme sa „len“ na rozhodcovské konanie, ale ponúkneme interpretáciu § 112 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti, čo sa týka tam použitého pojmu príslušný orgán.

Dátum publikácie: 21. 5. 2018
Autor: JUDr. Anna Ondrejová

V predchádzajúcom príspevku venovanom problematike Európskej prokuratúry, uverejnenom v Bulletine slovenskej advokácie č. 3/2018, som uviedla základné informácie o štruktúre a právomociach Európskej prokuratúry a jej jednotlivých orgánov, ako sú upravené v nariadení Rady (EÚ) č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len „nariadenie o EP“). Už v spomínanom príspevku som okrajovo poukázala na to, že vymedzenie úloh Európskej prokuratúry, menovite európskeho delegovaného prokurátora (ďalej len „EDP“) v prípravnom trestnom konaní nie je úplne jednoznačné a je rozdielne od vymedzenia úloh vnútroštátnej prokuratúry. Je to dôsledok dvoch okolností.

Dátum publikácie: 16. 5. 2018

V dňoch 27. – 30. 11. 2017 sa uskutočnilo prvé celoslovenské hromadné výberové konanie na funkciu sudcu. Autori prinášajú štatistické vyhodnotenie prvého hromadného výberového konania a približujú zámery pracoviska vo vzťahu k jednotlivým fázam písomnej časti hromadného výberového konania. Mapujú aj jeho nedostatky a snažia sa rozptýliť niektoré z legiend, tradovaných v súvislosti s výberovými konaniami na funkciu sudcu. V záujme zvýšenia transparentnosti prinášajú aj vzorové testy, prípadové štúdie a preklady, ktoré boli vyžrebované vo výberovom konaní.

Dátum publikácie: 16. 5. 2018
Autor: Bc. Dominik Marko

Článok sa venuje problematike právneho zaradenia športového hnutia v rámci súkromnej, resp. verejnej správy. Táto otázka sa javí ako aktuálna najmä s ohľadom na aktuálnu právnu teóriu a relatívne recentnú právnu úpravu týkajúcu sa športu. Vyvstáva teda otázka, či nie je potrebná revízia právneho zaradenia športu, jeho právneho postavenia a správy v ňom samotnom, aby aj naďalej reflektovali súčasné právne poznatky a právne predpisy.

Dátum publikácie: 16. 5. 2018
Autor: prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc.

Autorka analyzuje rozsudok Súdneho dvora EÚ, týkajúci sa práva pracovníka na minimálnu ročnú dovolenku. Právo na minimálnu ročnú dovolenku má podľa uvedeného rozsudku aj fyzická osoba, ktorej výkon závislej práce sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu. Predmetom právnej analýzy autorky sú aj ďalšie sociálnoprávne dôsledky nepriznania minimálnej dovolenky za kalendárny rok, spojené najmä s prekvalifikáciou obchodnoprávneho vzťahu na pracovnoprávny vzťah, ako aj dôsledky spojené s kumuláciou nároku na dovolenku za viac rokov v prípadoch, ak nebola zo strany zamestnávateľa poskytnutá.

Dátum publikácie: 15. 5. 2018
Autor: prof. JUDr. Karel Marek, CSc.

Ustanovení o závazcích, které vznikají ze smluv, se použijí přiměřeně i na závazky vznikající na základě jiných právních skutečností. V rámci smluvního vztahu je vždy rozhodující především vznik a ukončení tohoto vztahu. Příznivý průběh obchodních případů (bez nepříznivých důsledků), realizace, event. aplikace právních ustanovení je po našem soudu limitován zejména úrovní obsahu právních předpisů, úrovní obsahu smlouvy i kvalitním dokladováním průběhu plnění smlouvy a rychlostí a kvalitou rozhodování sporů.

Dátum publikácie: 15. 5. 2018
Autor: JUDr. František Bonk, PhD.

Článok približuje inštitút zdanenia pri odchode v úniovej judikatúre, poznačený konfliktom so základnými slobodami garantovanými primárnym právom EÚ. Vývoj daňovej politiky dospel k jeho legislatívnemu zakotveniu v úniovom sekundárnom práve a k jeho následnému prebratiu do slovenskej právnej úpravy. Autor analyzuje realizovanú implementáciu a upozorňuje na pretrvávajúcu neujasnenosť niektorých dôležitých (nielen) právnych aspektov.

Dátum publikácie: 15. 5. 2018
Autor: doc. JUDr. Margita Prokeinová, PhD.

Článok je zameraný na prípady vykonštruovaných trestných oznámení týkajúcich sa trestného činu sexuálneho zneužívania. V nadväznosti na to autorka v článku navrhuje legislatívne upraviť § 196 ods. 2 Trestného poriadku tak, aby obligatórne bolo umožnené aj podozrivej osobe vyjadriť sa k okolnostiam, pre ktoré bolo podané trestné oznámenie. Týmto krokom možno prispieť k dosiahnutiu eliminovania nespravodlivých trestných stíhaní.

Dátum publikácie: 15. 5. 2018
Autor: doc. Dr. et JUDr. Libor Klimek, PhD.

Príspevok sa zaoberá domácim násilím v dokumentoch Organizácie Spojených národov (OSN). Je rozdelený do ôsmich sekcií, v ktorých sa zameriava na medzinárodné dohovory, deklarácie a rezolúcie a taktiež výsledky konferencií OSN a na nich prijaté strategické dokumenty. V neposlednom rade príspevok poukazuje na nadväznosť Európskej únie na OSN.

...

Zruš filter

Stav dokumentu

Posledné pridané

Prameň


Zobraziť viac
S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené