Skončenie pracovného pomeru

Príklady a judikatúra k jednotlivým spôsobom skončenia pracovného pomeru.

Autori: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.
Dátum publikácie: 18. 12. 2018


banner_muz-ukazuje-kde-podpisat-papiere_375x250

Spôsob skončenia pracovného pomeru je označenie metódy, postupu, ako ukončiť pracovný pomer medzi zmluvnými stranami. Zákonník práce upravuje niekoľko spôsobov, ako skončiť pracovný pomer, resp. ako sa pracovný pomer skončí.

§ 59 ZP vymedzuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako aj zánik pracovného pomeru.

Z hľadiska Zákonníka práce sú problematické najmä pojmy skončenie pracovného pomeru a zánik pracovného pomeru.

Pojem „skončenie pracovného pomeru“ je v zmysle § 59 ods. 1 ZP zviazaný s právnym úkonom ako prejavom vôle jednej alebo oboch strán ukončiť pracovný pomer – dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a skončenie v skúšobnej dobe („možno skončiť“ – vyjadruje aktivitu zmluvnej strany)

. V § 59 ods. 2 ZP už skončenie nie je naviazané na prejav vôle, aktivitu, ale na pôvodné dojednanie zmluvných strán – vymedzenie doby určitej v pracovnej zmluve, a teda pracovný pomer sa končí uplynutím času – tzv. právnou udalosťou (ďalší právny úkon sa teda nevyžaduje – napr. zamestnávateľ nemusí zamestnancovi oznamovať, že sa pracovný pomer skončil uply­nutím výpovednej doby k určitému dňu). Aj v tomto ohľade Zákonník práce uvádza, že sa „pracovný pomer skončí“. Obdobne skončenie pracovného pomeru vymedzuje aj ods. 3.

V § 59 ods. 1 a 2 ZP ide o skončenie prejavom vôle (či už na začiatku – dojednanie dĺžky trvania pracovného pomeru, alebo neskôr – napr. dohoda). V ods. 3 ide o skončenie zo zákona (aj proti vôli zmluvných strán).

Kým použitie pojmu skončenie v ods. 1 a 2 nie je sporné, v prípade ods. 3 je na zvážení, či by sa nemal používať pojem „zánik“ (aj keď je naviazaný na prejav vôle, ale nejde o prejav vôle zmluvných strán, ale o určité administratívne skutočnosti, ako je vydanie/ odňatie povolenia na pobyt a pod.).

Na rozdiel od týchto prípadov Zákonník práce v ods. 4 a ods. 5 vyjadruje tzv. zánik pracovného pomeru – t. j. neexistuje prejav vôle, ktorý by pracovný pomer ukončil.

Nadpis nad § 59 ZP však hovorí len o skončení pracovného pomeru a v praxi sa opakuje nasledujúca otázka:

 

Príklad:

Zamestnanec – poberateľ starobného dôchodku, zomrie dňa 23. 2. 2018. Ak by išlo o skončenie pracovného pomeru, ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok. Patrí mu aj v prípade smrti odchodné?

Pri smrti zamestnanca sa v praxi objavuje otázka, či ide o spôsob skončenia pracovného pomeru (ako to vyjadruje nadpis § 59 ZP) alebo o zánik pracovného pomeru (právna udalosť – smrť zamestnanca bez vyjadrenia vôle), ktorý nemožno podradiť pod spôsoby skončenia pracovného pomeru, ktoré sú viazané na právne úkony skončenia (výpoveď, okamžité skončenie, dohoda, v skúšobnej dobe, prípadne konkrétne vyjadrenie doby trvania pracovného pomeru pri dobe určitej).

 

Celé znenie príspevku nájdete v produkte EPI Odborné články:  

Skončenie pracovného pomeru s príkladmi a judikatúrou

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR