Smernica o zaradení dlhodobého majetku a tvorbe odpisových plánov k dlhodobému majetku

Údaje účtovnej jednotky:

Informácie o obsahu a vypracovaní smernice:

1. Cieľ smernice

Cieľom tejto smernice je upraviť povinnosti a stanoviť postupy účtovnej jednotky v súvislosti s dlhodobým majetkom spoločnosti od definovania základných pojmov, obstarania, zostavenia odpisového plánu pre účtovné a daňové odpisy, tvorbu oprávok a vyradenie majetku a vedenie evidencie v súvislosti s týmto majetkom.

Zohľadnenie skutočnej doby životnosti majetku v sústave účtovníctva má priamy vplyv na zabezpečenie zásady verného a pravdivého obrazu účtovníctva.

Táto smernica stanovuje postup zistenia oceňovania hmotného a nehmotného majetku odpisovaného, rovnako aj kontroly dodržiavania právnych predpisov z pohľadu daní a účtovníctva pre zobrazenie skutočnosti a zachytenie odchýlky. Upravuje účtovné zobrazenie v účtovníctve pre zabezpečenie dodržania zásady opatrnosti, vernosti a pravdivosti účtovného zobrazenia, ako aj výšku daňových odpisov v závislosti od spôsobu využívania majetku alebo prerušenia daňových odpisov a inventarizácie dlhodobého majetku.

Hlavným cieľom smernice je stanoviť povinnosť a postup súvisiaci s obstaraním dlhodobého majetku, jeho zaradenie v účtovníctve, tvorbu odpisového plánu, zachytenie zmien v rámci životného cyklu majetku a jeho účtovné a daňové zobrazenie. Účtovná jednotka má povinnosť v zmysle zákona dlhodobý majetok zaradiť, odpisovať a vyradiť, prípadne určiť účtovanie korekcie hodnoty majetku, a teda tvorba opravných položiek k dlhodobému hmotnému a nehmotnému majetku a tvorby dokumentácie súvisiacej s dlhodobým hmotným majetkom. Účtovná jednotka zabezpečí dokumentáciu v rozsahu, aby bola naplnená zásada preukázateľnosti účtovného záznamu spolu s postupom výpočtu a informácií, ktoré boli podkladom k výpočtu výšky oprávok, opravnej položky.

2. Základné pojmy

2.1 Definícia základných pojmov

Majetok – majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.

Dlhodobý majetok – majetok, ktorého predpokladaná doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok a zároveň v zmysle zákona o dani z príjmov, zákona o účtovníctve alebo z rozhodnutia účtovnej jednotky vyplýva, že tento majetok spĺňa aj ostatné podmienky na začlenenie k dlhodobému majetku a jeho účtovného a daňového zobrazenia.

Doba použiteľnosti – doba, počas ktorej je majetok využiteľný pre súčasnú a ďalšiu činnosť spoločnosti alebo čiastočné vy­už­itie na podnikateľskú činnosť účtovnej jednotky a na iný účel (napr. súkromne použitie konateľov, spoločníkov, zamestnancov), resp. doba, počas ktorej môže tento majetok slúžiť na dokonalejšie postupy alebo riešenia.

Zaradenie majetku – moment, kedy sú zabezpečené všetky technické funkcie príslušného majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov a rozhodnutie o skutočnom používaní dlhodobého hmotného majetku.

Odpisovanie – účtovná alebo daňová metóda, ktorou sa vyjadruje trvalé zníženie hodnoty majetku v zmysle § 28 zákona o účtovníctve a ustanovenia o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

Odpisový plán – predstavuje súhrn odpisovaného majetku vrátane prírastkov a úbytkov v danom účtovnom období. Vyjadruje postup odpisovania, t. j. metódu, sadzby a dobu účtovného odpisovania, a to na základe rozhodnutia.

Vyradenie – moment vyradenia dlhodobého majetku z účtovnej a daňovej evidencie z dôvodov ukončenia využívania majetku účtovnej jednotky a jej trvalé vyradenie evidencie, v dôsledku predaja, likvidácie, škody, rozhodnutia účtovnej jednotky.

Oprávky – kumulované odpisy evidované od začiatku používania majetku až po úplné odpísanie majetku. Vyjadrujú narastajúcim spôsobom veľkosť opotrebenia dlhodobého majetku. Rozdiel vstupnej ceny dlhodobého majetku a aktuálnej hodnoty oprávky k určitému okamihu tvorí zostatkovú hodnotu dlhodobého majetku.

Opravné položky – predstavujú v účtovníctve nástroj, pomocou ktorého sa upraví ocenenie majetku evidovaného v účtovníctve smerom nadol. V zmysle zákona o účtovníctve sa ocenenie majetku upraví opravnými položkami, ak účtovná hodnota majetku je vyššia ako skutočná hodnota majetku.

Technické zhodnotenie – predstavuje zvý­šenie obstarávacej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku o výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie v zmysle zákona o dani z príjmov.

Rekonštrukcia je zásah do hmotného majetku, ktorý má za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizácia je rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Účel použitia majetku – definovaný ako spôsob použitia majetku, a to na účel podnikania a definície obchodného majetku v zmysle zákona alebo iný účel, ako je podnikanie, prípadne používanie dlhodobého majetku na ekonomickú činnosť účtovnej jednotky a zároveň z časti na iný účel (súkromné použitie).

Obstarávacia cena – cena, za ktorú sa majetok obstaral, vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny podľa spôsobu obstarania dlhodobého majetku.

2.2 Definícia dlhodobého hmotného a nehmotného majetku

2.2.1 Definícia dlhodobého hmotného majetku

Dlhodobý hmotný majetok

Dlhodobým hmotným majetkom sú hmotné zložky majetku účtovnej jednotky uvedené v § 13 ods. 4 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve.

Súborom hnuteľných vecí je súhrn samostatných hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie. Súborom hnuteľných vecí so samostatným technicko-ekonomickým určením je aj časť výrobného alebo iného celku.

Samostatnou hnuteľnou vecou je aj výrobné zariadenie, zariadenie a predmet slúžiaci na poskytovanie služieb, účelový predmet a iné zariadenie, ktoré s budovou alebo so stavbou netvorí jeden funkčný celok, aj keď je s ňou pevne spojené.

Základné právne normy upravujúce oceňovanie, evidovanie a účtovanie dlhodobého hmotného majetku sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
• opatrenie MF SR (postupy účtovania),
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Táto smernica určuje v zmysle postupov účtovania, že dlhodobý hmotný majetok sa účtuje na týchto účtoch:

• 02 – Dlhodobý hmotný majetok odpisovaný:
• 021 – Stavby
• 022 – Samostatné hnuteľní veci a súbory hnuteľných vecí
• 025 – Pestovateľské celky trvalých porastov
• 026 – Základné stádo a ťažné zvieratá
• 029 – Ostatný dlhodobý hmotný majetok
  
  
• 03 – Dlhodobý hmotný majetok neodpisovaný:
• 031 – Pozemky
• 032 – Umelecké diela a zbierky

Dlhodobý hmotný majetok, ktorý nespĺňa kritérium doby použiteľnosti a jeho doba použiteľnosti je nižšia ako 1 700 eur pre samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie

Zákon o účtovníctve a ani postupy účtovania sumu pre zaradenie nehmotného majetku do dlhodobého majetku nestanovujú, určuje ju zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V prípade dlhodobého hmotného majetku je v zmysle § 22 ods. 2 písm. a) stanovená vo výške 1 700 eur. Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 1 700 eur alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok na základe rozhodnutia účtovnej jednotky.

V prípade hmotného majetku pri samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-eko­nomické určenie, ktorého obstarávacie cena je nižšia alebo rovná ako 1 700 eur, sa môže účtovná jednotka rozhodnúť, či bude takýto majetok považovať za dlhodobý hmotný majetok alebo ho pri jeho obstaraní zúčtuje priamo do nákladov účtu 501, ku ktorému vytvorí analytickú evidenciu.

Členenie dlhodobého hmotného majetku upravuje táto smernica v bode 3.

2.2.2 Definícia dlhodobého nehmotného majetku

Dlhodobý nehmotný majetok predstavuje identifikovateľný majetok, ktorý nemá fyzickú podstatu.

Predpokladom pre vznik dlhodobého nehmotného majetku z účtovného pohľadu je existencia majetkového práva alebo práva na používanie tzv. duševného – intelektuálneho vlastníctva, doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok a obstarávacia cena vyššia ako 2 400 eur obstaraného za odplatu, bezodplatne alebo vytvoreného vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s ním.

Za dlhodobý nehmotný majetok sa považujú:

• nehmotné výsledky vývojovej a obdobnej činnosti,
• softvér,
• autorské oceniteľné práva,
• technické zhodnotenie – ak nie je súčasťou dlhodobého nehmotného majetku,
• ostatný nehmotný majetok, napr. goodwill.

Pre správne posudzovanie nehmotného majetku je dôležité zohľadniť jeho členenie z hľadiska právnej ochrany na tri základné skupiny:

1. priemyselné práva – ich vznik sa viaže na zápis do registra na Úrade priemyselného vlastníctva (a to či už na území SR, alebo v zahraničí) a sú chránené zákonmi na ochranu priemyselného vlastníctva:
• patenty, vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory,
• úžitkové vzory,
• ochranné známky,
• topografie polovodičových výrobkov,
• práva na označenie,
• dizajny;
2. autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam a práva príbuzné autorským právam:
• autorské diela – literárne, vedecké, umelecké, zvukové záznamy výkonných umelcov, programy (rozhlasové, televízne, audiovizuálne, filmové),
• bázy dát,
• počítačové programy(softvéry);
3. ostatné práva, ktoré sú príbuzné priemyselným právam, ktoré môžu, ale aj nemusia mať zabezpečenú ochranu osobitným právnym predpisom, napr.:
• práva na nové odrody rastlín, nové plemená zvierat s povinnou registráciou na príslušnom rezortnom ministerstve,
• nové spôsoby prevencie, diagnostiky chorôb a liečenia ľudí a zvierat, ochrany rastlín proti škodcom a chorobám s registráciou na príslušnom rezortnom ministerstve,
• práva bez osobitnej právnej ochrany zákonom alebo iným predpisom a bez povinnosti ich zápisu do registrov na Úrade priemyselného vlastníctva SR, výrobno-technické, obchodné a iné poznatky, know-how, úspešne riešené vývojové úlohy.

Základné právne normy upravujúce oceňovanie, evidovanie a účtovanie dlhodobého nehmotného majetku sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení ...