Subjekt daňového odpisovania

Subjektom odpisovania je ten, kto je oprávnený v súlade s platnými právnymi predpismi daný majetok odpisovať. Touto problematikou sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) zaoberá v § 24, kde ustanovuje:

1. okruh osôb, ktorými sú fyzické a právnické osoby účtujúce v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva a fyzické osoby, ktoré vedú evidenciu príjmov podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,
2. podmienky, pri splnení ktorých vzniká právo na uplatnenie daňových odpisov ako výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v súlade s § 19 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Právo na uplatnenie daňových odpisov je v zákone o dani z príjmov založené v zásade na:

• vlastníckom princípe, čo znamená, že právo na uplatnenie daňových odpisov má vždy vlastník tohto majetku a
• princípe ekonomického vlastníctva, to znamená, že v určitých presne špecifikovaných situáciách zákon o dani z príjmov umožňuje uplatniť daňové odpisy aj tým daňovníkom, ktorí nie sú právnym vlastníkom hmotného majetku, ale využívajú majetok na zabezpečenie zdaniteľných príjmov a činnosť daňovníka smeruje k získaniu právneho vlastníctva k hmotnému a nehmotnému majetku.

Právo na uplatnenie daňových odpisov z hmotného a nehmotného majetku ako daňového výdavku nemajú:

• právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, a to v prípade, ak tento majetok využívajú len:
• vo svojej hlavnej činnosti, z ktorej príjmy nie sú predmetom dane alebo
• vykonávajú činnosti, ktoré sú podľa § 13 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane,
• fyzické osoby, ak dosahujú príjmy:
• len podľa § 5, § 8 a § 9 zákona o dani z príjmov a
• podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, ak uplatňujú paušálne výdavky, t. j. znižujú skutočne dosiahnuté príjmy určitým percentom. V tomto prípade nemajú právo okrem uplatnenia týchto paušálnych výdavkov súbežne uplatňovať aj preukázateľné výdavky, teda ani daňové odpisy. Vychádzajúc z definície obchodného majetku uvedeného v § 2 písm. m) zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období, v ktorom daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, neúčtuje obchodný majetok ani ho neuvádza v evidencii podľa § 6 ods. 11 tohto zákona. Z tohto dôvodu v zdaňovacom období, v ktorom si daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov, nie je možné zaradiť majetok do obchodného majetku a nie je možné ani preradiť majetok z osobného užívania do obchodného majetku. Zároveň počas obdobia, kedy sa uplatňujú výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, t. j. paušálne výdavky, nie je možné odpisy ani prerušiť.

Kto je subjektom daňového odpisovania

Obsah:

1. Vlastník

1.1. Spoluvlastníci pri majetku v podielovom spoluvlastníctve

1.2. Majetok v spoluvlastníctve účastníkov združenia

1.3. Manželia pri bezpodielovom spoluvlastníctve

2. Ekonomický vlastník

2.1. Dlžník pri zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva na veriteľa

2.2. Kupujúci, ktorý vlastnícke právo nadobudne až úplným zaplatením kúpnej ceny

2.3. Kupujúci, ktorý vlastnícke právo nadobudne až povolením vkladu do katastra nehnuteľností

2.4. Daňovník, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu

2.5. Správca majetku

3. Nájomca

4. Užívateľ nehmotného majetku

5. Právo na odpisovanie majetku vlastníkom v osobitných prípadoch

5.1. Daňovník, ktorý majetok sčasti používa na dosiahnutie príjmu

5.2. Daňovník, ktorý majetok používa aj na súkromné účely

5.3. Fyzická osoba pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku

1. Vlastník

Zákon o dani z príjmov v § 24 ods. 1 ustanovuje, že hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje vlastník, t. j. daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo.

Vlastnícke právo vymedzuje Občiansky zákonník v § 123 až § 135c, podľa ktorých vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastníctvo veci podľa § 132 Občianskeho zákonníka možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom, napr. vydržaním podľa § 134 tohto zákona.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka sa vlastníctvo nadobúda:

• prevzatím veci, ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak;
• vkladom do katastra ...