Zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania, pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
V predmetnom článku sa budeme venovať problematike skončenia pracovného pomeru z dôvodov súvisiacich so zlým zdravotným stavom samotného zamestnanca. Kedy je možné v danom prípade skončiť pracovný pomer, kto je oprávnený tak urobiť, ako sa môže zamestnanec brániť, či a aké má nároky voči svojmu zamestnávateľovi v prípade skončenia pracovného pomeru uvedeným spôsobom? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpovede priamo v uvedenom texte.
V praxi sa môžeme stretnúť s prípadmi, kedy má zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav záujem ukončiť pracovný pomer alebo na druhej strane má tento záujem samotný zamestnávateľ.
Nižšie nájdete jednotlivé právne možnosti na oboch stranách pracovnoprávneho vzťahu. V zmysle Zákonníka práce sú v danom prípade, t. j. z dôvodu súvisiaceho so zdravím zamestnanca, zmluvné strany oprávnené skončiť pracovný pomer, a to na základe právneho úkonu:
- dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
- výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca,
- okamžitým skončením zo strany zamestnanca.
1) Dohoda o skončení pracovného pomeru
Pracovnú zmluvu je možné ukončiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, a to k určitému dohodnutému dňu. Pracovný pomer sa týmto skončí dohodnutým dňom.
Z hľadiska formy sa vyžaduje písomná forma, avšak ustanovenie § 60 ods. 2 Zákonníka práce nepostihuje sankciou neplatnosti jej nedodržanie, t. j. dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi účastníkmi v ústnej forme je platná!
Písomná forma dohody umožňuje jednoduchšie preukazovanie v prípade súdneho sporu.
Z uvedeného vyplýva, že v dohode by mal byť dohodnutý deň skončenia pracovného pomeru.
Buď bude tento ...