Obsah:
Povinné obsahové náležitosti dohody o zvyšovaní kvalifikácie
Vyjadrenie druhu nákladov a celkovej sumy, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby
Právnu úpravu dohody o zvyšovaní kvalifikácie nachádzame v § 155 Zákonníka práce. V súlade s § 155 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
V ustanovení § 155 ods. 1 Zákonníka práce sa vymedzujú vzájomné záväzky zmluvných strán pri zvyšovaní kvalifikácie (podstata a účel dohody o zvyšovaní kvalifikácie). Z hľadiska záväzkov zamestnávateľa sa tu vymedzuje spôsob, akým sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie jeho kvalifikácie, a to nasledovne:
- poskytovanie pracovného voľna,
- poskytovanie náhrady mzdy za obdobie poskytovaného pracovného voľna,
- úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom (napr. cestovné náklady, školné a pod.).
Z pohľadu zamestnanca ide o jeho záväzok voči zamestnávateľovi zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo povinnosť zamestnávateľovi uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie predstavuje dvojstranný právny úkon zamestnanca a zamestnávateľa v písomnej forme. Na dohodu o zvyšovaní kvalifikácie sa vzťahujú všetky ustanovenia upravujúce problematiku právnych úkonov, a to tak ustanovenia Zákonníka práce (§ 15 až § 19 Zákonníka práce), ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 34 až § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník), ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce).
Uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie bude pripadať do úvahy najmä v prípadoch, kedy zvyšovanie kvalifikácie zo strany zamestnanca je spojené s narušením výkonu práce pre zamestnávateľa, t. j. v prípadoch, kedy sa zvyšovanie kvalifikácie má uskutočňovať počas časového úseku, ktorý je pracovným časom zamestnanca. Ak zvyšovanie kvalifikácie môže prebiehať mimo tohto času a nezasahuje do pracovného procesu (napr. externé štúdium zamestnanca na vysokej škole), uzatvorenie dohody o zvyšovaní kvalifikácie nemusí byť potrebné.
Zákonník práce v § 17 ods. 1 stanovuje, že právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Uvedené sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na dojednania takéhoto typu, ktoré by účastníci dohody o zvyšovaní kvalifikácie medzi sebou dojednali.
Poznámka:
Zo všeobecnej úpravy neplatnosti právnych úkonov obsiahnutej v Zákonníku práce vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.
Ako už bolo zmienené, z hľadiska formálnych náležitostí je potrebné zdôrazniť, že dohoda o zvyšovaní kvalifikácie musí mať formu písomného právneho úkonu, a to pod sankciou jej neplatnosti (absolútna neplatnosť, ak dohoda nebola uzatvorená v písomnej forme v súlade s § 17 Zákonníka práce).
Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie je uzatvorená, len čo sa zamestnanec a zamestnávateľ ako účastníci tohto právneho úkonu dohodli na jej obsahu.
Poznámka:
Strana dohody o zvyšovaní kvalifikácie, ktorá by prípadne konala v omyle, ktorý druhému účastníkovi dohody musel byť známy, má právo od dohody o zvyšovaní kvalifikácie odstúpiť, ak sa omyl týka takej okolnosti, že by bez neho k uzatvoreniu dohody o zvyšovaní kvalifikácie nedošlo.
Z pohľadu zamestnávateľa je účelom dohody o zvyšovaní kvalifikácie zabezpečenie zotrvania zamestnanca v pracovnom pomere po dohodnutú (a zákonom prípustnú) dobu, spravidla pri súčasnom využití rozšírených pracovných schopností, zručností, kompetencií či teoretických poznatkov zamestnanca, ako protiplnenie za poskytovanie pracovného voľna a s tým spojeného oslobodenia zamestnanca od plnenia jeho pracovných úloh v čase zvyšovania kvalifikácie a ...