Seriál pre účtovníkov V: Účtová trieda 1 – Zásoby

Obsah:

1. Klasifikácia zásob alebo inak: čo všetko považujeme v účtovníctve za zásoby

2. Oceňovanie zásob

2.1. Oceňovanie nakupovaných zásob – detaily k obstarávacej cene zásob a jej štruktúre

2.2. Oceňovanie vyskladňovaných zásob

2.3. Oceňovanie zásob vytvorených vlastnou činnosťou ú. j. – detaily k cene vlastné náklady

2.4. Oceňovanie získaných zásob

2.5. Ocenenie zásob k súvahovému dňu

3. Spôsoby účtovania zásob

3.1. Spôsob „A“ účtovania zásob

3.2. Spôsob „B“ účtovania zásob

3.3. Účtovanie obstarania zásob od dodávateľa – spôsob A

3.4. Účtovanie obstarania zásob od dodávateľa – spôsob B

3.5. Účtovanie zásob vlastnej výroby – spôsob A

3.6. Účtovanie zásob vlastnej výroby – spôsob B

4. Zásoby na konci účtovného obdobia – účtovanie

5. Drobný majetok ako zásoby

6. Prezentácia informácií týkajúcich sa zásob

1. Klasifikácia zásob alebo inak: čo všetko považujeme v účtovníctve za zásoby

Najskôr uvediem, že na rozdiel od dlhodobého majetku predstavujú zásoby zväčša najobjemnejšiu časť krátkodobého majetku obchodných a výrobných účtovných jednotiek. Ide o také položky majetku, ktoré sa obstarávajú s cieľom predaja alebo vchádzajú do výrobného procesu alebo procesu poskytovania služby permanentne, vo výrobnom procese rýchlo menia svoju podobu. Patria teda medzi tzv. obežný majetok, podobne ako sú krátkodobé pohľadávky alebo finančné prostriedky.

Pri ďalšom opise účtovania zásob budem vychádzať zo zákona o účtovníctve a z postupov účtovania pre podnikateľov (ďalej len PÚ), ktoré má oficiálne označenie ako opatrenie MF SR zo dňa 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/011805/2020-74 (účinnosť od 1. januára 2021).

Zásoby sú v PÚ vymedzené v nasledovných ustanoveniach:

Základné kategórie zásob sú:

1. materiál – pre účtovanie je vytvorená účtová skupina 11 – Materiál,
2. nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá – pre účtovanie je vytvorená účtová skupina 12 – Zásoby vlastnej výroby,
3. tovar – pre účtovanie je vytvorená účtová skupiny 13 – Tovar.

Za materiál sa v zmysle § 17 odsek 3 postupov účtovania v PÚ považujú:

• suroviny (základné, ako aj súvisiace) definované ako hmoty, ktoré tvoria podstatu výrobku, do ktorého počas výrobného procesu prechádzajú buď úplne, alebo sčasti v závislosti od druhu výroby/výrobku;
• pomocné látky definované ako hmoty, ktoré tiež vchádzajú do výrobku, ale netvoria jeho podstatu, môžu to byť materiály tvoriace povrchovú úpravu výrobkov, spojovacie materiály a mnohé iné;
• prevádzkové látky definované ako hmoty, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prevádzky výrobného alebo obdobného procesu, napr. palivo, čistiace prostriedky, materiál na údržbu strojov a zariadení a mnohé ďalšie;
• náhradné dielce definované vždy ako zásoba, v našej domácej legislatíve sa nikdy nepovažujú za dlhodobý majetok; používanú sa na uvedenie hmotného majetku (napr. výrobnej linky) do pôvodného alebo prevádzkyschopného stavu, t. j. starý diel sa vymení za nový;
• obaly slúžiace na ochranu kvality a funkcií výrobkov a na dopravu nakúpených zásob, v podstate ide o nevratné obaly, ktoré sú súčasťou dodávky zásob v každej forme (napr. kartónové obaly, konzervy, papierové vrecká na sypký tovar a podobné); je však potrebné odlíšiť také obaly, ktoré sa používajú dlhodobo na uskladňovanie zásob (napr. prepravné kontajnery, fľaše, sudy a iné), ak majú dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok, účtujú sa ako dlhodobý hmotný majetok, a teda nie ako zásoby.

Za zásoby vlastnej výroby sa považujú:

• nedokončená výroba je stav rozpracovanosti materiálu, keď jednotlivé hmoty prešli jednou alebo niekoľkými výrobnými fázami, už nie sú materiálom, ale ešte ani hotovým výrobkom, napr. nábytok v stave lepenia, skrutkovania, povrchových úprav;
...