Prípravné konanie v kontexte problémov aplikačnej praxe

JUDr. Samuel Marr, LL.M je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a rovnako je nositeľom postgraduálneho profesijného titulu LL.M. V minulosti bol v štátno-zamestnaneckom pomere podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. V súčasnosti pôsobí v štruktúre Ministerstva obrany Slovenskej republiky a na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky, PF UK. Je autorom niekoľkých odborných článkov a pravidelne sa zúčastňuje na medzinárodných vedeckých konferenciách.

„K významovo nepochybne markantnej téme“,MARR, S – LEŠO, S.: Trestné činy vojenské - Neuposlúchnutie rozkazu. In: Zborník príspevkov z interdisciplinárnej celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 18. 03. 2021. Bratislava. Akadémia Policajného zboru. s. 98. ISBN 978-80-8054-910-7 ktorej odborná verejnosť venuje vskutku značnú pozornosť nepopierateľne patrí problematika dĺžky a dokazovania v prípravnom konaní.

Prípravné konanie na rozdiel od trestného konania nie „je pojmom najširším“.ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký Komentár. 4 Aktualizované vydanie. Bratislava: Euro kódex, 2019, s. 38 Problematika dokazovania v ňom upravená § 199 až § 229 Trestného poriadku v prvej hlave, druhej časti tohto zákona však v nijakom prípade „nie je terra incognita“.MEDVECKÝ, M.: Na prahu studenej vojny. Československé vojenské výzvedné spravodajstvo v rokoch 1945 - 1946. 1 vydanie. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2020, s. 4

Je nutné uviesť, že kvalita vykonaného dokazovania v prípravnom konaní priamo determinuje dokazovací proces v konaní pred súdom, kde sa realizuje najmä na hlavnom pojednávaní a vo vymedzenom rozsahu aj v odvolacom konaní, v konaní o opravných prostriedkoch, a tiež vo vykonávacom konaní. Pri hodnotení dôkazov sa dôsledne posudzujú všetky zákonne získané dôkazy, teda usvedčujúce, vyviňujúce, priame, nepriame, osobné, vecné, tiež nazývané ,,nemí svedkovia“ alebo ,,nepodplatiteľní svedkovia“, absolútne ako i relatívne neúčinné.

Vo vzťahu k dokazovaniu výhradne nepriamymi dôkazmi je eminentné, že výhradne

súhrn nepriamych dôkazov tvoriacich ,,logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti zažalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru“R 38/68-IV je spôsobilým relevantne preukazovať vinu.

Vzhľadom na to, že nie je cieľom autora venovať nosnú časť predmetnej spisby všeobecnej teórii dokazovania, klasifikácii dôkazov a podobne, obracia autor svoju pozornosť bližšie k prípravnému konaniu a v ňom identifikovaným najzávažnejším problémom aplikačnej praxe a ponúka úvahy de lege ferenda.

1 Prípravné konanie s akcentáciou na jeho základné funkcie

„Reformovaný model kontinentálneho trestného konania, nadväzujúci na tradície inkvizično-akuzačného kontinentálneho procesu, sa vyznačuje predovšetkým tým, že ho tvoria dve na seba nadväzujúce, ale relatívne samostatné časti – predsúdne (prípravné) konanie a konanie na súde.“POLÁK, P.: Funkcie prípravného konania. In: Zborník príspevkov z celoštátnej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej dňa 3. apríla 2014. Bratislava. Paneurópska vysoká škola. s.18. ISBN 978-80-7502-030-7 V tejto spojitosti vystupuje do popredia otázka účelu prípravného konania a konania súdneho. Odpoveď na vzniknuté otázky parciálne vyčerpávajú funkcie prípravného konania. Je nutné sa zmieniť, že Slovenská republika uplatňuje kontinentálny systém práva príznačný vyhľadávacou zásadou, čo je zásadným rozdielom od anglo-amerického modelu systému ...