Niekoľko poznámok k súkromnému zvukovému alebo obrazovému záznamu, zákonnosti a prípustnosti dôkazu

JUDr. Radoslav MANDALÍK 
Okresná prokuratúra
Banská Bystrica 

MANDALÍK, R.:  Niekoľko poznámok k súkromnému zvukovému alebo obrazovému záznamu, zákonnosti a prípustnosti dôkazu; Justičná revue, 66, 2014, č. 12, s. 1549 – 1558. 

Úvod 

Žijeme v dobe dynamického rozvoja nových technológií, na ktoré nadväzujú aj nové dôkazné možnosti v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní v priebehu trestného konania môžu podľa procesných predpisov obstarať a vykonať zvukový záznam, resp. dôkaz, informáciu ktorá z nich vyplynie. Zvukový alebo obrazový záznam ako dôkaz môže predložiť aj oznamovateľ trestného činu, obstarať či predložiť ho môže aj obvinený, poškodený alebo akákoľvek iná tretia osoba. Z médií sú verejnosti známe prípady, v ktorých príslušný súd prejednávajúci a rozhodujúci konkrétnu trestnú vec zamietol zvukový alebo obrazový záznam ako navrhovaný dôkaz a vyniesol tomu zodpovedajúci rozsudok. V ostatnom čase sú známe niektoré súdne rozhodnutia komplexnejšie sa týkajúce uvedenej otázky, ktoré vyvolali diskusiu v časti odbornej verejnosti. Ide o otázku dôležitú pre každodennú prax orgánov činných v trestnom konaní, obhajcov a súdov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zaoberať súvisiacimi všeobecnými a praktickými otázkami, zaradením zvukového alebo obrazového záznamu medzi jednotlivé druhy dôkazov, právnymi názormi k tejto otázke v Slovenskej republike a Českej republike, zákonnosťou dôkazu z hľadiska predpisov o dokazovaní a v neposlednom rade hodnotením a prípustnosťou tohto záznamu ako dôkazu v trestnom konaní. 

I. Všeobecné otázky 

Pod pojmom súkromný zvukový záznam môžeme pre účely tohto článku zjednodušene rozumieť audionahrávku, t. j. záznam hlasového prejavu inej osoby nahraný súkromnou osobou pomocou diktafónu, mobilného telefónu či iného technického zariadenia, uložený na CD nosiči alebo inom médiu. Môže ísť aj o súkromnú videonahrávku, t. j. video nasnímané pomocou telefónu (obrazový, obrazovo-zvukový záznam) alebo fotografie, ktoré možno prehrať alebo vytlačiť, prípadne zdieľať v rámci sociálnych sietí. Pokiaľ z ďalšieho textu nevyplynie niečo iné, pod záznamom sa rozumie zvukový alebo obrazový záznam (ďalej aj „audionahrávka alebo videonahrávka“, alebo len „nahrávka“). 

Trestno-procesná teória delí dôkazy podľa viacerých kritérií.MINÁRIK, Š. a kol.: Trestný poriadok. Stručný komentár; druhé, prepracované a doplnené vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2010, s. 390 – 391. Zvuková nahrávka je svojím charakterom vecným dôkazom. Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu. Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy (§ 153 ods. 2, 3 Tr. por.). Podľa vzťahu k predmetu obvinenia môže byť zvuková nahrávka usvedčujúcim alebo ospravedlňujúcim dôkazom. Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti ide o dôkaz nepriamy. 

Zvukový alebo obrazový záznam môže vyhotoviť akákoľvek osoba ...