Predpoklady a požiadavky na výkon funkcie rozhodcu v obchodnej arbitráži v SR

JUDr. Michal Hrušovský
advokát
v rámci svojej pedagogickej činnosti sa zameriava na oblasť medzinárodného práva súkromného a procesného, medzinárodnej arbitráže a medzinárodného obchodu
lektor a externý doktorand na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde vyučuje predmety týkajúce sa medzinárodnej arbitráže a medzinárodného práva súkromného a procesného

Hrušovský, M.: Predpoklady a požiadavky na výkon funkcie rozhodcu v obchodnej arbitráži v SR; Bulletin slovenskej advokácie, 22, 2016, č. 12,  s. 20 - 27.

Rozhodcovské konanie (arbitráž) patrí k najpopulárnejším a v našich podmienkach už pomerne rozšíreným alternatívnym spôsobom riešenia sporov. Napriek mnohým výhodám rozhodcovského konania oproti klasickému civilnému súdnemu konaniu je rozhodcovské konanie v Slovenskej republike v posledných rokoch vnímané v niektorých aspektoch negatívne, predovšetkým kvôli problémom v spotrebiteľskej arbitráži.Pozri napr.: Kocina, J., Poláček B. a kol.: Aktuální otázky rozhodčího řízení. Plzeň: Aleš Čeněk, 2011, s. 63. Oddelením spotrebiteľskej arbitráže od klasickej obchodnej arbitráže sa na Slovensku odstránila aspoň časť problémov v rozhodcovskom konaní spojená s pomerne silnou ingerenciou všeobecných súdov do arbitráže vnášaním prvkov spotrebiteľského práva aj tam, kde to vôbec nebolo opodstatnené – teda aj do klasickej obchodnej arbitráže.

Jedným zo subjektov rozhodcovského konania, okrem účastníkov konania (sporových strán), je aj rozhodca - arbiter. Rozhodca rozhoduje spor vzniknutý medzi zmluvnými stranami, pričom ohľadne počtu rozhodcov platí, že to môže byť jeden rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) majú zmluvné strany možnosť dohodnúť sa na počte rozhodcov s tým obmedzením, že počet rozhodcov musí byť vždy nepárny. Ak by sa však zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodli, v rozhodcovskom konaní budú rozhodovať traja rozhodcovia.§ 7 ods. 3 ZoRK: „Ak sa zmluvné strany na počte rozhodcov nedohodnú, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia.“.

Základným predpokladom pre prejednanie určitého sporu v rozhodcovskom konaní je nepochybne existencia platnej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. V súlade s teóriou civilného práva procesnéhoŠtevček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok. I. diel. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2012, s. 18-19; Mazák, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. Štvrté, podstatne prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2009, s. 59. patrí rozhodcovské konanie medzi najtypickejšie príklady zúženej právomoci civilných súdov. Nový civilný procesný kódex – Civilný sporový poriadokZákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. – upravuje tzv. alternatívnu zúženú právomoc civilných súdov v §§ 5 až 8. Uzavretím rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu zmluvné strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa ZoRK.Horváth, E. - Andrášiová, A.: Civilný sporový poriadok – komentár. Wolters Kluwer, 2015, s. 41. Alternatívnosť spočíva ...