Rozhodcovské konanie z hľadiska dane z pridanej hodnoty

JUDr. Ing. Miriam GALANDOVÁ, LL.M., FCCA
JUDr. Ing. Matej KAČALJAK, Ph.D.  
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave,
advokátska kancelária PRK Partners, s.r.o. 

GALANDOVÁ, M. – KAČALJAK, M.:  Rozhodcovské konanie z hľadiska dane z pridanej hodnoty; Justičná revue, 65, 2013, č. 6-7, s. 859 – 868. 

Úvod 

Rozhodcovské konanie, ako alternatívny spôsob riešenia sporov medzi stranami v obchodno-právnych a občianskoprávnych sporoch, získava na atraktivite najmä v posledných rokoch. Charakter činnosti rozhodcov, resp. rozhodcovských súdov je však špecifický, čo v praxi prináša aplikačné nejasnosti, a to najmä v medzinárodnom kontexte. V časoch silnejúcej globalizácie a internacionalizácie vzťahov sú niektoré otázky problematickejšie z dôvodov odlišných inštitútov a ich úpravy v jednotlivých krajinách. V rozhodcovských konaniach, ktoré riešia spory strán sídliacich v rôznych krajinách, ale aj vo významných sporoch medzi subjektmi z rovnakej krajiny, je bežné, že jednotliví rozhodcovia pochádzajú z rôznych štátov, resp. miesto rozhodcovského konania je odlišné od miesta, kde vykonávajú rozhodcovia svoju pravidelnú činnosť. Jednou z oblastí, v ktorých sa táto rôznorodosť prejavuje, je aj uplatňovanie dane z pridanej hodnoty („DPH“) na odmenu vyplácanú rozhodcovi. 

Na území Slovenskej republiky je zdrojom aplikačných problémov aj právna úprava rozhodcovského konania de lege lata, ktorú predstavuje zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov („Zákon o rozhodcovskom konaní“). Problematickým je najmä právne postavenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorému Zákon o rozhodcovskom konaní nepriznáva právnu subjektivitu. Ambíciou tohto článku je – poskytnúť prehľad možných riešení aplikácie DPH na služby rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov v prostredí, ktoré je poznačené nejednoznačnosťou právnej úpravy. 

Oblasť právnej úpravy DPH je v EÚ harmonizovaná, z čoho vyplýva nutnosť zohľadniť pri výklade príslušnej legislatívy týkajúcej sa DPH aj rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ („ESD“). Aktuálne režim DPH upravuje niekoľko smerníc; najkomplexnejšie najmä Smernica Rady 2006/112/EC, z 28. novembra 2006, o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení neskorších zmien a dodatkov („DPH Smernica“), ktorá je v podmienkach Slovenskej republiky transponovaná do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov („Zákon o DPH“). Niektoré vykonávacie opatrenia pre oblasť DPH sú pre všetky členské štáty EÚ jednotne upravené vo Vykonávacom Nariadení Rady (EÚ) č. 282/2011, z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty („Vykonávacie nariadenie“). 

Z hľadiska systematiky možno okruhy aplikačných problémov týkajúcich sa problematiky DPH pri činnosti rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov vymedziť nasledovne: