Pre začínajúcich mzdárov – 1. časť: Odmeňovanie zamestnancov

Obsah:
1. Mzda a mzdové nároky
2. Mzdové zvýhodnenia – príplatky
3. Pracovná pohotovosť a plnenie za pracovnú pohotovosť
4. Dovolenka a náhrada mzdy za dovolenku
5. Prekážky v práci a náhrady mzdy
6. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
7. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

V súvislosti so zamestnávaním zamestnancov a poskytovaním mzdy sú zamestnávatelia povinní plniť povinnosti, ktoré im ukladajú rôzne právne predpisy v oblasti pracovného, sociálneho, daňového a iného práva. Plnenie týchto povinností vo veľkej miere zabezpečujú mzdári. Ich práca je náročná, zodpovedná, vyžaduje si presnosť, do­držiavanie termínov, znalosť mnohých zákonov a predpisov a neustále sledovanie legislatívnych zmien. Praktický návod pre začínajúcich mzdárov na plnenie týchto povinností prinášame v postupne uverejňovaných článkoch. Prvá časť je zameraná na odmeňovanie zamestnancov v súlade so Zákonníkom práce.

1. Mzda a mzdové nároky

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V praxi často dochádza k stotožňovaniu pojmov mzda a príjem, ale tieto pojmy nie sú totožné. Pojem príjem sa používa predovšetkým na účely zdravotného a sociálneho poistenia a na daňové účely, pojem mzda sa používa v pracovnoprávnej oblasti.

V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu vykonávanú na základe uzatvoreného pracovného pomeru. Tvorí ju základná zložka mzdy, motivačné zložky mzdy (prémie, odmeny) a doplnkové zložky mzdy (príplatky). Za mzdu sa považuje aj:

• plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu,
• peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.

Súčasťou príjmu zamestnanca sú aj plnenia, ktoré sa nepovažujú za mzdu, a to najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

1.1. Minimálna mzda

Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením ustanovuje minimálnu mzdu pre každý rok, nariadením vlády č. 300/2018 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2019 sumu minimálnej mzdy na:

• 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Mesačná suma minimálnej mzdy sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných mesačnou formou mzdy. Základná suma mesačnej minimálnej mzdy ustanovená nariadením vlády sa uplatní, ak zamestnanec pri ustanovenom týždennom pracovnom čase odpracoval plný mesačný fond pracovného času. Ustanovená suma minimálnej mzdy sa zníži, ak zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou:

• má v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas,
• neodpracoval všetky pracovné hodiny vyplývajúce z mesačného fondu pracovného času alebo z rozvrhu pracovných zmien.

V takýchto prípadoch patrí zamestnancovi v súlade s § 2 ods. 3 zákona o minimálnej mzde minimálna mzda v sume zodpovedajúcej odpracovanému času zaokrúhlená na najbližších desať eurocentov.

Hodinová minimálna mzda sa uplatňuje u zamestnancov odmeňovaných inou formou mzdy ako mesačnou, napr. hodinovou, úkolovou, podielovou formou. Pri uplatňovaní hodinovej minimálnej mzdy sa na sumu mesačnej minimálnej mzdy neprihliada ani v prípadoch, ak celková mesačná mzda pri uplatnení hodinovej minimálnej mzdy je nižšia ako suma ustanovenej mesačnej minimálnej mzdy. Takéto prípady môžu nastať:

• u zamestnancov v pracovnom pomere v mesiacoch, ktoré majú 20 alebo 21 pracovných dní, a to z dôvodu, že hodinová suma minimálnej mzdy je stanovená na základe priemerného počtu pracovných hodín v mesiaci (174 hodín),
• u zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým prináleží mzda (odmena) za skutočný počet odpracovaných hodín.