Pracovná disciplína a jej porušenie

Obsah:
Disciplína v pracovnom práve
Účel inštitútu pracovnej disciplíny
Obsah pracovnej disciplíny – povinnosti zamestnancov
Rozdelenie povinností zamestnancov z hľadiska právnych prameňov
Sankcia za porušenie pracovnej disciplíny
Strata zamestnania ako sankcia za porušenie pracovnej disciplíny
Intenzita porušenia pracovnej disciplíny
Najčastejšie spôsoby porušovania pracovnej disciplíny

S pojmom „disciplína“ sa stretávame od ranného detstva – už v škôlke sa spravidla vyžaduje dodržiavanie základných pravidiel, podstatne vyššie nároky na dodržiavanie disciplíny sú následne kladené na školákov, študentov a, pochopiteľne, povinnosť rešpektovať pravidlá a dodržiavať disciplínu je prítomná aj v pracovnom procese. Samotný pojem „disciplína“ má svoj pôvod v latinčine a pochádza zo slova discipulus, t. j. učeník (discepolo).https://unaparolaalgiorno.it/significato/disciplina
Zo študijného prostredia sú následne odvodené aj dva základné významy pripisované tomuto pojmu – disciplína ako odvetvie alebo odbor v oblasti vedy, výskumu, práce, ale aktuálne aj športu či inej činnosti – alebo disciplína ako dodržiavanie zásad, predpisov, nariadení či iných pravidiel,^{https://slovnik.aktuality.sk/slovnik-cudzich-slov/?q=discipl%C3%ADna} resp. vedomé podriadenie vlastnej vôle vyššej vôli (predpisom, povinnostiam, záujmu nejakého celku a pod.).http://slovnikcudzichslov.sk/slovo/discipl%25C3%25ADna V oboch významoch možno nájsť prepojenie – napr. športová disciplína či vedecká disciplína je určená práve formalizovaním presných pravidiel konkrétneho druhu športu či konkrétnej vedeckej oblasti, ktoré je potrebné dodržiavať.
A ako je to s pracovnou disciplínou? Kde sú formalizované pravidlá, ktoré je nevyhnutné na pracovisku dodržiavať a aké sankcie nasledujú v prípade jej porušenia? Aj na uvedené otázky sa pokúsime odpovedať v tomto článku.

Disciplína v pracovnom práve

Slovné spojenie „pracovná disciplína“ sa objavuje v Zákonníku práce (ďalej len: „ZP“) presne 14x, napriek tomu jeho legálnu definíciu v ňom nenájdeme. Prvýkrát sa s týmto pojmom možno stretnúť v § 47 ods. 1 písm. b) ZP pri vymedzení základných povinností zamestnanca, ku ktorým patrí tiež povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu.

Následne sa tento pojem objavuje už len v spojení so slovom „porušenie“. V § 63 ods. 1 písm. e) a nasl. ZP sa „menej závažné porušenie pracovnej disciplíny“ uvádza ako výpovedný dôvod. Z § 64 ods. 3 písm. c) ZP zase vyplýva, že zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú zamestnancovi z dôvodu iného porušenia pracovnej disciplíny (uvedené neplatí pre tehotnú zamestnankyňu alebo zamestnankyňu či zamestnanca na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke).

Pojem „závažné porušenie pracovnej dis­ciplíny“ následné nachádzame v § 68 ods. 1 písm. b) ZP ako hmotnoprávny predpoklad okamžitého skončenia pracovného pomeru.

V § 82 ZP je „povinnosť zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny“ uvádzaná ako základná povinnosť vedúceho zamestnanca.

Nakoniec sa s pojmom „pracovnej disciplíny“ možno stretnúť aj v § 141a ZP, ktorý zakotvuje inštitút dočasného prerušenia výkonu práce v prípade, ak je zamestnanec dôvodne podozrivý zo závažného porušenia pracovnej disciplíny a jeho ďalší výkon práce by ohrozoval dôležitý záujem zamestnávateľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitút pracovnej disciplíny je v Zákonníku práce upravený veľmi nesystematicky. Odhliadnuc od uvedených paragrafov, úprava pracovnej disciplíny, resp. dôsledkov jej porušenia sa nachádza aj v mnohých ďalších ustanoveniach, ktoré síce samotný pojem „pracovná disciplína“ neobsahujú, ale z ich obsahu je zrejmé, že ho regulujú.

Hoci legálna definícia pojmu pracovnej disciplíny, resp. vymedzenie spôsobu jej porušovania v Zákonníku práce absentujú, právna teória ponúka ich podrobné vymedzenie:

Pracovnú disciplínu definuje právna teória ako súhrn pracovných ...