Otázka vlastníckeho práva pri neoprávnenej stavbe na cudzom pozemku 2. časť

JUDr. Filip Šmeringai je advokát a absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Počas základného vzdelania absolvoval aj zahraničné štúdium na Univerzite Martina Luthera v Halle-Wittenberg v Spolkovej republike Nemecko, kde pôsobil aj ako právny asistent na katedre občianskeho, obchodného a hospodárskeho práva.

Neoprávnená stavba na cudzom pozemku predstavuje právny problém presahujúci do viacerých odvetví nášho právneho poriadku. Ak na túto problematiku nazrieme z občianskoprávneho hľadiska, v popredí záujmu stojí najmä otázka vlastníckeho práva k takto zriadenej stavbe. Predložená štúdia má v tomto kontexte základný cieľ preskúmať, aký vlastnícky režim má neoprávnená stavba na cudzom pozemku a za akých predpokladov vie súd poskytnúť ochranu aj neoprávnenému vlastníkovi stavby. Problematika je predstavená jednak v historických súvislostiach a jednak vzhľadom na súčasnú úpravu v Slovenskej republike s osobitným zreteľom na súvisiacu súdnu prax. Pri vybraných aspektoch poukazuje autor aj na zahraničné právne úpravy ako zdroj inšpirácie a podporu uvádzaných tvrdení. Tento článok je pokračovaním predchádzajúceho článku uverejneného v Bulletine slovenskej advokácie.

4. Osobitné faktory vplývajúce na vlastnícke právo k neoprávnenej stavbe

Právny obsah § 135c OZ (najmä ods. 3) nie je zďaleka rámcovaný iba slovným vyjadrením tohto paragrafu. Uvedené ustanovenie patrí totiž k tzv. demonštratívnym právnym normám, pri ktorých nie je hypotéza vymedzená priamo právnym predpisom

Uznesenie NS ČR zo dňa 14. 02. 2008 pod sp. zn. 22 Cdo 1549/2007.. Pri takýchto – relatívne abstraktných – hypotézach platí, že čím abstraktnejšia je hypotéza normy, tým väčšia zodpovednosť leží na strane súdov, ktoré dopĺňajú hypotézu normy vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Nesporným pozitívom tohto prístupu je zaiste flexibilita súdu pri rozhodovaní, ktorá však na druhej strane nesmie skĺznuť do svojvôle, kedy by niektoré z okolností boli, a niektoré neboli vzaté do úvahy. Aké z týchto okolností ale prichádzajú do úvahy?

Práve táto centrálna otázka bude predmetom ďalšieho pojednania ako poslednej časti mozaiky predloženej štúdie. V ďalšom texte sa preto zameriame na niektoré špecifické okolnosti (faktory) vplývajúce na vyporiadanie práv k stavbe na cudzom pozemku, pričom v tejto otázke nadviažeme na súvisiacu súdnu prax.

4.1. Dobromyseľnosť vlastníka stavby (stavebníka)

Medzi tradičné a historicky osvedčené faktory skúmania, či má neoprávnene zriadená stavba naďalej patriť jej vlastníkovi alebo vlastníkovi pozemku, patrí preukázaná subjektívna dobrá viera vlastníka stavby. Zriadenie stavby na cudzom pozemku môže totiž podľa okolností prípadu vychádzať z ospravedlniteľného omylu stavebníka, že k zastavanej ploche má oprávnenie, no v skutočnosti ho stavebník nemá. Dobrú vieru stavebníka ako istú psychologickú kategóriu pritom možno skúmať iba výslovne na základe objektívnych skutočností, v ktorých sa tomu zodpovedajúco odzrkadľuje vnútorný (subjektívny) vzťah stavebníka k vlastnému konaniu. Aj preto súd skúma túto otázku ako právnu a nie skutkovú, pričom nemusí prihliadať na osobitné vlastnosti stavebníka (napr. nižšia vzdelanosť, vyššia dôverčivosť a neskúsenosť stavebníka atď.).K tomu primerane: Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. 06. 2007 pod sp. zn. 22 Cdo 1330/2006. Prieskum dobromyseľnosti stavebníka sa tým môže spájať aj so skúmaním existencie putatívneho titulu t. j. právneho dôvodu, od ktorého odvíja stavebník svoje konanie v dobrej viere.K tomu primerane: Uznesenie NS SR zo dňa 24. 04. 2017 pod sp. zn. 3 Cdo 17/2016.

O dobromyseľnosti stavebníka nemožno vôbec hovoriť, ak preukázateľne vedel, že stavia na cudzom pozemku, a predsa v stavebných prácach pokračoval až do momentu zriadenia stavby.Rozsudok Krajského súdu v ...