Ochrana osobných údajov v otázkach a odpovediach

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“) prevádzkovateľ spracúva osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, t. j. zamestnanca, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon. Prevádzkovateľ spracúva osobné údaje len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje osobitný zákon.

Spracúvané osobné údaje možno z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje účel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne okruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Z uvedeného je zrejmé, že ak by zamestnávateľ získaval od zamestnanca súhlas s cieľom spracúvania v personálnej a mzdovej agende, spracúval by osobné údaje v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov a Úrad na ochranu osobných údajov SR (ďalej len „úrad“) by mu mohol uložiť pokutu do výšky 50 000 eur. Uvedené sa v praxi deje, pretože veľa prevádzkovateľov si myslí, že pre istotu dajú do pracovnej zmluvy súhlas zamestnanca, ale ako je vyššie uvedené, v takom prípade mu hrozí sankcia.