O temporalite procesných noriem (malé praktikum z teórie práva)

REFORMA OBČIANSKEHO PROCESNÉHO PRÁVA

Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
predseda Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku

Števček, M.: O temporalite procesných noriem (malé praktikum z teórie práva); Bulletin slovenskej advokácie, 21, 2015, č. 3, s. 22-30.

I. Introdukcia

Časová pôsobnosť právnych noriem patrí ku klasickým právnickým témam. Len málo z týchto tém však v sebe zahŕňa taký vysoký potenciál kombinácie prakticity riešení pre každodenný právny život a teoretických otázok na vysokej úrovni abstrakcie (o ktorých sa väčšina praxe domnieva, že ich „vyrábajú“ umelo akademici na zvyšovanie si kariérneho rastu). Deficit pozornosti, ktorý sa však pri tejto téme dá konštatovať tak zo strany teórie ako i praxe,Samozrejme, tým nechceme povedať, že by sa týmto otázkam nevenovala pozornosť vôbec. Z prác, ktoré sa venujú tejto problematike subjektívne vyberáme: Prusák, J.: Temporalita a retroaktivita právnych noriem. Právny obzor, ročník 79, č. 3/1996, s. 179 a nasl., Ficová, S. – Pavelková, B.: K problému interpretácie niektorých prechodných ustanovení Zákona o rodine. Justičná revue, Roč. 57, č. 8-9 (2005), s. 1010 a nasl. V Českej republike sa intenzita záujmu doktríny o otázky (inter)temporality výrazne aktivizovala v dôsledku prijatia nového Občianskeho zákonníka, na niektoré práce publikované v tejto súvislosti bude poukázané ďalej. však vyvoláva množstvo otázok – stretli sme sa s mnohými nepochopeniami aj sudcov (dokonca najvyššieho súdu), aj zo strany teoretického frontu. Tento článok rozhodne nemôže obsiahnuť celú matériu časových súvislostí právnych noriem, nie je ani ambíciou jeho autora osobovať si právo na „konečné“ riešenia otázok v ňom pertraktovaných. Rovnako tak nie je „len“ obyčajnou reakciou na článok iný.Hoci krátku reakciu na jeden príspevok bude obsahovať. Je však polemický s určitými vžitými názormi o otázkach temporality právnych noriem, predovšetkým procesného charakteru.

II. Repetitórium

Temporálnymi súvislosťami právnych noriem sa primárne zaoberá všeobecná teória práva, ale samozrejme, tvorí aj predmet záujmu doktríny jednotlivých právnych odvetví. Na účely tohto článku považujeme za potrebné stručne osviežiť pamäť čitateľa explikáciou základných pojmov, ktoré vykazujú súvzťažnosť k predmetu našich úvah.

Základom pojmového aparátu tohto segmentu teórie práva sú pojmy platnosť a účinnosť právnej normy. Nejdeme pochopiteľne opakovať dávno známe poučky, obmedzíme sa na konštatovanie, že rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou právnych noriem nie je najšťastnejším riešením časovej pôsobnosti právnych noriem. Právom bola táto koncepcia podrobená kritike tak staršej literatúry,Procházka, A.: Základy práva intertemporálního. Brno: Nakladatelství Barvič a Novotný 1928, s. 60 a nasl. ako i recentnej.Porovnaj Procházka, R. – Káčer, M.: Teória práva. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 173. Platný text zákona teda ešte nemusí spôsobovať právne účinky, napriek tomu má táto kategória význam pre oboznámenie sa adresátov právnych noriem s „budúcou“ právnou úpravou (hoci nie je celkom „budúca“, pretože je platná – aj v tom je jeden z prúdov kritiky tejto koncepcie). Platná právna norma teda už v istom zmysle normatívne pôsobí na svojich adresátov, no právne účinky vyvoláva až momentom svojej účinnosti.

Doba medzi platnosťou a účinnosťou právnej úpravy je doba legisvakancie, ktorá slúži na oboznámenie sa adresátov práva s novou úpravou. Platí, že čím je zmena právnej úpravy zásadnejšia, tým dlhšia legisvakancia sa má adresátom poskytnúť, aby sa právna úprava ...