Princíp zákazu retroaktivity a jeho aplikácia v oblasti správy daní1)

JUDr. Ľubica Masárová, PhD.
odborná asistentka na Katedre správneho práva, práva životného prostredia a finančného práva
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
členka Slovenskej komory daňových poradcov a Slovenskej advokátskej komory.

Masárová, Ľ.: Princíp zákazu retroaktivity a jeho aplikácia v oblasti správy daní; Bulletin slovenskej advokácie, 20, 2014, č. 5, s. 20 – 27.

Zákaz retroaktivity ako súčasť princípu právneho štátu

Retroaktivitou (spätnou účinnosťou) rozumieme takú vlastnosť právnej normy, ktorá spočíva v tom, že daná norma určitým spôsobom pôsobí v minulosti a priamo alebo nepriamo svojim adresátom stanovuje práva a povinnosti vo vzťahu k obdobiu, kedy ešte nemali možnosť sa s jej obsahom zoznámiť.

Podľa J. Harváneka je retroaktivita akousi výnimkou zo všeobecného časového pôsobenia právnej normy, ktorá vyvoláva množstvo otázok a sporov. Pôsobiť ako motív správania, čo je hlavnou spoločenskou funkciou právnej normy, môže iba za predpokladu, že v čase konkrétneho správania subjektov existuje a je normou účinnou. V opačnom prípade ide o akýsi druh anomálie, samozrejme, za predpokladu, že daný stav nebudeme chápať tak, že norma bola k dátumu svojej účinnosti spätne vydaná. Najčastejšie ide o situáciu, keď sa nová právna úprava vzťahuje na spoločenské vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím právoplatnosti danej úpravy. Samotný inštitút retroaktivity je veľmi komplikovaný, pretože pokiaľ sa uplatňuje, dochádza k zásahu do tzv. nadobudnutých práv, čo možno považovať za neželaný jav. Nemožno však zabudnúť na to, že v určitom rozsahu takmer každý právny predpis zasahuje do právnych vzťahov vzniknutých v minulosti.Harvánek, J. a kol.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čenek, 2008, s. 214-215.

Teória i prax rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou.

Zákonodarca v novom právnom predpise pri pravej retroaktivite neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napríklad vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať).Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 98/2010 z 29. 06. 2010.

Podľa A. Gerlocha pravá retroaktivita zákona spočíva v tom, že účinnosť začne skôr, než jeho platnosť, takže sa použije neskorší zákon na prípady (právne skutočnosti), ktoré sa stali už v minulosti.Gerloch, A.: Teorie práva. Plzeň: Aleš Čenek, 2007, s. 97.

Ako uvádza L. Tichý pravá retroaktivita zahŕňa v podstate dve odlišné situácie. Po prvé stav, keď nová úprava zakladá vznik novým právnym vzťahom pred jej účinnosťou za podmienok, ktoré až dodatočne stanovila. Po druhé, novela môže meniť právne vzťahy vzniknuté podľa starej právnej úpravy, a to ešte pred účinnosťou nového zákona.Tichý, L.: K časové působnosti novely občanského zákoníka. Právník č. 12, 1984, s. 1104.

Nepravá retroaktivita je stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia ...