Dovolanie v návrhoch dvoch civilných procesných kódexov

„Jedným z najzákladnejších spoločenských záujmov je, aby právo bolo jednotné a nestranné.“

Benjamin Nathaniel Cardozo

Mgr. Peter Toth-Vaňo 

advokát
externý doktorand na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave.

Toth-Vaňo, P.: Dovolanie v návrhoch dvoch civilných procesných kódexov: Bulletin slovenskej advokácie, 21, 2015, č. 3, s. 10-21.

1. Úvod

Začnime dvoma základnými informáciami.

Po reforme občianskeho procesného práva by lehota na podanie dovolania mala byť nie jeden, ale dva mesiace od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Kým dovolateľovi sa teda poskytne viac času na dôslednú prípravu tohto opravného prostriedku, druhej sporovej strane (protistrane) sa situácia sťaží. A to je tá druhá informácia. Nad protistranou osoby podávajúcej dovolanie totiž bude tak trochu Damoklov meč – ak nestihne reagovať na dovolanie dovolateľa v lehote stanovenej súdom (nie kratšej ako 10 dní), na jej vyjadrenie už nebude prihliadané.

Obe vyššie spomenuté zmeny v porovnaní s dnes platným znením v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj len „O. s. p.“) sú pomerne podstatné a relevantné. Inštitút dovolania má však v pripravovanom Civilnom sporovom poriadku (ďalej aj len „CSP“) ďaleko bohatší príbeh, s vlastným a osobitným vývojom, na ktorý sa určite stojí za to pozrieť podrobnejšie.

Hoci tento príspevok bude výslovne analyzovať len ustanovenia CSP, vzťahujú sa všetky tu uvedené skutočnosti i na konania, ktoré majú byť prejednávané a rozhodované primárne podľa Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj len „CMP“), ktorý priamo stanovuje subsidiárne použitie ustanovení CSP, ak v CMP nie je uvedené inak. Samotný CMP pritom obsahuje len dve osobitné ustanovenia o dovolaní, a to § 76 a § 77 (samozrejme okrem dovolania generálneho prokurátora, čo je však samostatným inštitútom tak v CSP ako aj v CMP), ktoré nijako neovplyvňujú analýzu a naše (samozrejme, subjektívne) závery vyplývajúce z tohto príspevku. Tretí pripravovaný kódex, Správny súdny poriadok, dovolanie ako opravný prostriedok neuvádza.

Je tiež vhodné špecifikovať, že pokiaľ v tomto príspevku analyzujeme či uvádzame presné znenie toho ktorého ustanovenia kódexu či priamo odkazujeme aj na jeho konkrétne paragrafové označenie (číslo paragrafu), vychádzame zo znenia CSP a CMP, ktoré bolo na sklonku minulého roku schválené vládou Slovenskej republiky (ďalej aj len „vláda SR“) a následne predložené nášmu zákonodarnému zboru, Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej aj len „NR SR“).

V rámci úvodu tohto príspevku si pritom dovoľujeme rovnako upozorniť, že jeho predmetom primárne nemá byť podrobná informácia o novej úprave dovolania v pripravovanom CSP. Tú môže každý celkom jednoducho získať, pokiaľ sa oboznámi s aktuálnym znením CSP (či priebehom legislatívneho procesu ako takého) dostupným na internete.Znenie CSP ako bolo schválené vládou SR a predložené NR SR, dostupné na internete: http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/zakon&ZakZborID=13&CisObdobia=6&CPT=1333 Skutočným účelom tohto príspevku je zdôrazniť určité „ohniská“ tohto inštitútu, ktoré podľa nášho názoru – či už v ďalšom priebehu legislatívneho procesu alebo neskôr pri aplikácii platného a účinného CSP súdnou mocou – prídu v budúcnosti na pretras. A, samozrejme, pozrieť sa takisto na to, ako CSP upravuje otázky, ktoré s inštitútom dovolania priamo súvisia a možno ich označiť za problematické či sporné už v dnes platnom a účinnom O. s. p.

A práve jedna taká bola v tomto časopise v nedávnej minulosti riešená...

2. Otázka prípustnosti dovolania z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia

Úprimne povedané, keď sme sa po prvý raz oboznamovali so znením CSP, celkom úmyselne sme preskočili množstvo čo do číselného označenia skorších ustanovení, so zámerom prvotne zistiť, ako Rekodifikačná komisia vyriešila nekonečnú ságu pojmu „odňatie možnosti konať pred súdom“ v rámci inštitútu dovolania. Pokiaľ totiž vidí dnes obozretný advokát relevantné nedostatky v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie (a teda niet dôvodu prípustnosti dovolania z dôvodu diformity rozhodnutí súdu prvej a druhej inštancie), má ťažkú úlohu a musí zvažovať. Či sa v mene svojho klienta pustiť do dovolania a dúfať, že „jeho“ vec dostane na stôl jeden z dovolacích senátov, ktoré nedostatočné odôvodnenie považujú za odňatie možnosti konať pred súdom (a teda za skutočnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania), alebo nestrácať čas a priamo koncipovať ústavnú sťažnosť adresovanú Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústavný súd SR“). Je to totiž práve Ústavný súd SR, ktorý konštatuje, že nedostatok relevantného odôvodnenia je zásahom do základného práva účastníka konania (CSP už používa pojem strana sporu) ...