K návrhu (a o návrhu) pripravovaného Civilného sporového poriadku

Mgr. Peter TOTH-VAŇO 
advokát, advocatius s.r.o.,
externý doktorand Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave 

TOTH-VAŇO, P.:  K návrhu (a o návrhu) pripravovaného Civilného sporového poriadku; Justičná revue, 66, 2014, č. 10, s. 1261 – 1284.  

1)    Úvod 

V druhej polovici júla tohto roku bolo zverejnené paragrafované znenie návrhu Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“). Ide o jeden z troch kódexov (spolu so Správnym súdnym poriadkom a Civilným mimosporovým poriadkom), ktorý by mal v zmysle schváleného legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného nahradiť dnes platný a účinný Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O.s.p.“), prijatý vo svojom pôvodnom znení ešte 4. decembra 1963. V polovici augusta bol následne návrh CSP – už s miernymi zmenami v porovnaní s prvým zverejneným znením – predložený do medzirezortného pripomienkového konania (ďalej aj len „MPK“). Podľa dostupných informácií, zverejnených ešte v lete tohto roku, MPK malo trvať do konca septembra. 

Je potrebné hneď na úvod tohto článku úprimne oceniť na slovenské pomery až neuveriteľne rýchlu prácu celej rekodifikačnej komisie, ktorá návrh (nielen) nového CSP pripravila za veľmi krátky čas. S poukazom na zásadnosť a primárnosť navrhovaného CSP, aj z pohľadu jeho budúceho miesta v slovenskej právnej úprave, je zároveň na mieste pokúsiť sa na návrh paragrafovaného znenia CSP pozrieť podrobnejšie. Nevyhýbajúc sa pritom ani kritickému pohľadu na niektoré navrhované ustanovenia, s cieľom prispieť k prijatiu takej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá bude v budúcnosti umožňovať čo najspravodlivejšie a najúčinnejšie súdne rozhodovanie. 

Hneď na úvod tohto príspevku zdôrazňujeme, že v celom jeho ďalšom obsahu analyzujeme CSP v znení predloženom do MPK.Kompletné znenie návrhu CSP, tak ako bolo predložené do MPK, je dostupné na webovom portáli právnych predpisov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky: 
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=-1&matEID=7581&docEID=383879&docFormEID=-1&docTypeEID=1&langEID=1 V období do publikovania tohto článku totiž, s ohľadom na prebiehajúce MPK, mohlo dôjsť k úpravám či už číselného označenia jednotlivých paragrafov, alebo i k zmene textu jednotlivých ustanovení. Aj z tohto dôvodu na viacerých miestach v poznámke pod čiarou priamo uvádzame znenie nami analyzovaného príslušného ustanovenia, tak ako bolo uvedené v CSP v čase jeho predloženia do MPK.   

2)    Všeobecný pohľad na CSP 

Návrh CSP pozostáva okrem základných princípov, ktoré sú uvedené hneď na samotnom začiatku, z piatich častí (všeobecné ustanovenia, konanie v prvej inštancii, osobitné procesné postupy, opravné prostriedky a spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia). Keďže jeho súčasťou sú aj niektoré nové inštitúty, ktoré súčasný O.s.p. nepozná, pozrieme sa najprv na znenie navrhovaného CSP všeobecnejšie. 

Čo v základných princípoch uvádzaných na úvod CSP na prvý pohľad zaujme, je až prekvapujúco značný dôraz na princíp právnej istoty, zakotvený hneď v ich článku 2.V zmysle článku 2 ods. 1 CSP účelom tohto zákona je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. V zmysle článku 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. V zmysle článku 2 ods. 3 CSP ak sa spor na základe prihliadnutia k prípadným skutkovým a právnym osobitostiam prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Na prvý pohľad nevinné ustanovenia pritom zásadným spôsobom menia pohľad na otázku nezávislosti sudcu pri výkone súdnej moci, preto sa k tejto otázke v tomto článku vrátime ešte podrobnejšie. Okrem uvedeného zaujmú zo základných princípov i ustanovenia článku 4 ods. 1 a 2 CSP, ktoré odrážajú „novodobý“ teoretický pohľad na otázku sudcovskej moci, t. j. moci, ktorá právo nielen vykladá, ale ktorá ho takisto vytvára.V zmysle článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, posúdi sa právna vec podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V zmysle článku 4 ods. 2 CSP ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 

V prvej časti CSP, nazvanej „Všeobecné ustanovenia“, ktorá je z pohľadu počtu paragrafov najrozsiahlejšou, sú riešené, medzi inými, také otázky ako právomoc a príslušnosť súdu, zloženie súdu, vylúčenie sudcu, zastúpenie strany sporu (CSP už vôbec nepoužíva pojem účastník konania), procesné úkony súdu, lehoty, úkony strán (žaloba,Jedno z najvýznamnejších ustanovení dnešného O.s.p. súvisiace s návrhom na začatie konania – § 80 O.s.p. [„Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“], je pre účely sporového konania v CSP formulované v rámci ustanovenia § 129 nazvaného „Obsah žaloby“ nasledovne: „Žalobou možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o splnení povinnosti; b) o nároku na vyporiadanie práv a povinností strán, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu; c) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu”. dispozičné procesné úkony ako napríklad zmena žaloby, späťvzatie žaloby a pod.), úprava doručovania a ďalšie. Už v nej však nachádzame ustanovenia či inštitúty, ktoré možno považovať v našej právnej úprave za nové a na ktoré je vhodné aj touto cestou upozorniť. 

Jedným z týchto inštitútov je tzv. sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 144 CSP. Koncentrácia súdneho konania ako takého, ktorou máme na mysli časové ohraničenie možnosti strany predkladať v konaní skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, je v dnes platnom O.s.p. riešená všeobecne v ustanovení § 120 ods. 4 (upravujúcom uznesenie, ktorým sa končí dokazovanie) a pre určité druhy konaní prísnejšie v ustanovení § 118a O.s.p. Aj navrhovaný CSP v § 145 (nazvanom „zákonná koncentrácia konania“) ponecháva uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí,V zmysle § 145 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. v ustanoveniach § 144 CSP však zavádza aj práve tzv. sudcovskú koncentráciu konania, z ktorej vyplýva nevyhnutnosť procesnej obozretnosti strany konania v tom zmysle, že táto je povinná použiť prostriedky procesného útoku či procesnej obrany čo najskôr (bez ohľadu na okamih ukončenia dokazovania), nakoľko v opačnom prípade už na ne nemusí byť zo strany súdu prihliadané.V zmysle § 144 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas; prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zmysle § 144 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov ...