Zákonom č. 530/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2024 do § 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zaviedol inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. Minimálna daň vo forme daňovej licencie bola v daňovej legislatíve upravená už v rokoch 2014 až 2017. Jej opätovné zavedenie od 1. januára 2024 je jedným z opatrení na vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií.
Podľa prechodného ustanovenia § 52zzz ods. 5 ZDP sa ustanovenie § 46b ZDP v znení účinnom od 1. januára 2024 prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť minimálnu daň sa týka aj zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo 1. 1. 2024 a končí v priebehu roka 2024.
Obsah:
1. Čo je minimálna daň právnickej osoby
2. Vznik povinnosti platiť minimálnu daň
3. Výška minimálnej dane
4. Splatnosť minimálnej dane
5. Zápočet daňovej licencie na daňovú povinnosť
6. Kto minimálnu daň v roku 2024 neplatí
7. Daňovníci, ktorí sú od platenia minimálnej dane oslobodení
8. Zánik nároku na zápočet minimálnej dane
9. Minimálna daň a vyššie preddavky na daň
10. Minimálna daň a podiel zaplatenej dane (2 %, resp. 1,5 %)
11. Platenie minimálnej dane daňovníkom, ktorý sa v priebehu roka 2024 zrušuje bez likvidácie s právnym nástupcom
12. Príklady
1. Čo je minimálna daň právnickej osoby
Minimálnou daňou treba rozumieť daň, ktorú je povinná zaplatiť právnická osoba za každé zdaňovacie obdobie bez ohľadu na dosiahnutý výsledok hospodárenia. To znamená, že, ak vlastná daňová povinnosť právnickej osoby vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako suma minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka, zaplatí daňovník za zdaňovacie obdobie sumu vo výške minimálnej dane.
Príklad č. 1:
Obchodná spoločnosť so sídlom na území SR, ktorá vznikla zápisom do obchodného registra v roku 2018, v zdaňovacom období 2024 nevykonávala činnosť, t. j. nemala žiadne účtovné pohyby. Je spoločnosť povinná zaplatiť za rok 2024 minimálnu daň?
Podľa § 46b ods. 1 ZDP je daňovník povinný zaplatiť minimálnu daň za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane alebo je vykázaná daňová strata. Keďže podľa § 41 ods. 1 ZDP každá právnická osoba (s výnimkou neziskových organizácií) je povinná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či za zdaňovacie obdobie vykázala v daňovom priznaní základ dane alebo daňovú stratu, či dosiahla, alebo nedosiahla zdaniteľné príjmy, či vykonávala, alebo nevykonávala činnosť, v prípade, že jej daňová povinnosť v podanom daňovom priznaní je nižšia ako suma minimálnej dane, je povinná (s výnimkou uvedenou v § 46b ods. 7 ZDP) v tomto daňovom priznaní uviesť výšku minimálnej dane a zaplatiť ju v lehote pre podanie dňového priznania.
Ak teda obchodná spoločnosť v roku 2024 nevykonáva činnosť, nemala žiadne účtovné pohyby, nedosiahla žiadne zdaniteľné príjmy a v podanom daňovom priznaní vykáže nulovú daňovú povinnosť, je povinná za zdaňovacie obdobie roka 2024 zaplatiť minimálnu daň.
ZDP v § 46b (ako vyplýva zo samotného názvu ustanovenia) ukladá povinnosť platiť minimálnu daň len daňovníkovi, ktorý je právnickou osobou. Daňovníkom môže byť daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. d) bod 2 ZDP], t. j. daňovník, ktorý má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e) bod 3 ZDP], t. j. daňovník, ktorý na území SR nemá sídlo ani miesto skutočného vedenia.
Keďže povinnosť platiť minimálnu daň je viazaná na daňovú povinnosť vypočítanú v daňovom priznaní, zahraničné právnické osoby sú povinné platiť minimálnu daň, keď majú povinnosť podať daňové priznanie. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať, či ide o daňovníka štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo nie.
Právnické osoby z tzv. zmluvných štátov (t. j. štátov, s ktorými SR má platnú a účinnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia) platia daň zo zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR. Keďže sa minimálna daň vzťahuje k príjmom vykázaným v daňovom priznaní, právnické osoby z tzv. zmluvných štátov platia minimálnu daň, ak im plynú zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR, ktoré sa vyrovnajú prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak. V tomto prípade sa rozlišujú tieto situácie:
- organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby na území SR, ktorá je zároveň stálou prevádzkarňou – v súlade so zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia je vo všeobecnosti príjem prisúditeľný stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR zdaniteľným príjmom na našom území;
POZNÁMKA:
Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia nestanovujú spôsob, ako má byť tento príjem zdanený
V SR sa takýto príjem vyrovná prostredníctvom podaného daňového priznania. Z toho dôvodu, ak daňová povinnosť stálej prevádzkarne je nižšia, ako je výška minimálnej dane ustanovenej zákonom o dani z príjmov, zahraničná právnická osoba je povinná platiť minimálnu daň pri splnení podmienok vymedzených v § 46b ZDP.
- stála prevádzkareň zahraničnej právnickej osoby na území SR (bez existencie organizačnej zložky) – aj v tomto prípade existuje zdaniteľný príjem na území SR, a to príjem prisúditeľný stálej prevádzkarni umiestnenej na našom území. Zahraničná právnická osoba je teda povinná platiť minimálnu daň, ak daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka. Na túto skutočnosť nemá vplyv, že zahraničná právnická osoba nemá na území SR registrovanú organizačnú zložku a nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu;
- organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá nezakladá stálu prevádzkareň na území SR – ide o prípady, keď zahraničná právnická osoba registruje na území SR organizačnú zložku, avšak táto nezakladá stálu prevádzkareň (napríklad z titulu poskytovania pomocných a prípravných aktivít v súlade s príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého ...