Minimálna daň právnickej osoby

S účinnosťou od 1. 1. 2024 bol do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) zavedený nový inštitút minimálnej dane pre právnické osoby. V podstate ide o opatrenie, ktoré bolo súčasťou ZDP od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2017, známe pod pomenovaním „daňová licencia“.

Obsah:

1. Platiteľ minimálnej dane

1.1 Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou

1.2 Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

1.3 Daňovníci oslobodení od platenia minimálnej dane

2. Výška minimálnej dane

2.1 Základná výška minimálnej dane

2.2 Minimálna daň a zamestnanci so zdravotným postihnutím

2.3 Minimálna daň a zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 mesiacov

3. Splatnosť minimálnej dane

3.1 Osobitosti vykazovania a platenia minimálnej dane v roku 2024

3.2 Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2024

3.3 Zmena zdaňovacieho obdobia v priebehu roka 2024

3.4 Vstup daňovníka do likvidácie alebo vyhlásenie konkurzu v priebehu roka 2024

3.5 Zrušenie daňovníka bez likvidácie v priebehu roka 2024

3.6 Oslobodenie registrovaných sociálnych podnikov od platenia minimálnej dane

4. Zápočet minimálnej dane

5. Zánik zápočtu minimálnej dane

6. Minimálna daň a zaplatené preddavky na daň

7. Minimálna daň a podiel zaplatenej dane

1. Platiteľ minimálnej dane

Povinnosť platenia minimálnej dane vyplýva podľa § 46 ods. 1 ZDP pre daňovníka – právnickú osobu (ďalej len „daňovník“). Minimálnu daň platí daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je podľa § 46b ods. 7 oslobodený od jej platenia, ak v daňovom priznaní vykáže daňovú povinnosť nižšiu, ako je výška minimálnej dane stanovená pre príslušného daňovníka. Povinnosť platenia minimálnej dane sa vzťahuje aj na daňovníka, ktorý za príslušné zdaňovacie obdobie vykáže nulovú daňovú povinnosť alebo daňovú stratu. Pre povinnosť platenia minimálnej dane nie je rozhodujúce, či daňovník vykonáva alebo nevykonáva nejakú činnosť, t. j. minimálna daň sa vzťahuje aj na tzv. neaktívne, resp. spiace právnické osoby, ktoré nevykonávajú činnosť a nedosahujú žiadne príjmy v príslušnom zdaňovacom období.

1.1 Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou vymedzuje § 2 písm. d) druhý bod, podľa ktorého sa ním rozumie právnická osoba, ktorá má na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia, ktorým môže byť miesto, kde sa prijímajú zásadné riadiace a obchodné rozhodnutia pre právnickú osobu ako celok, a to aj vtedy, ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Takýto daňovník zdaňuje v SR všetky svoje zdaniteľné príjmy, ktoré mu plynú z činnosti vykonávanej na území SR alebo ktoré mu plynú z majetku umiestneného na území SR, ale aj zo zdrojov v zahraničí.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou je povinný platiť minimálnu daň vždy, keď mu vzniká povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov podľa § 41 ZDP za predpokladu, že jeho daňová povinnosť je nižšia, ako je výška minimálnej dane stanovená pre daňovníka v závislosti od výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období.

1.2 Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

V prípade platenia minimálnej dane u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je potrebné rozlišovať, či ide o daňovníka štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, alebo ide o daňovníka štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

a) daňovník štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia

Daňovník štátu, s ktorým má SR platnú a účinnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, zdaňuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani podľa medzinárodnej zmluvy.

Na účely platenia minimálnej dane je u týchto daňovníkov potrebné rozlišovať, o aký typ daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou ide:

• organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá nezakladá stálu prevádzkareň na území SR – v prípade, že zahraničná právnická osoba registruje na území SR organizačnú zložku, ktorá však nezakladá stálu prevádzkareň, na území SR nedochádza ku vzniku zdaniteľného príjmu,

• organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, ktorá je zároveň stálou prevádzkarňou – príjem z činnosti takéhoto daňovníka vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne umiestnenej na území SR sa považuje za príjem plynúci zo zdroja na území SR, ktorý je prisúditeľný stálej prevádzkarni umiestnenej na území SR a predstavuje zdaniteľný príjem na území SR. Takýto príjem daňovník zdaní podaním daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby. V prípade, že daňová povinnosť stálej prevádzkarne je nižšia ako zákonom stanovená výška minimálnej dane, zahraničná právnická osoba je povinná platiť minimálnu daň podľa podmienok stanovených v § 46b ZDP,
• stála prevádzkareň zahraničnej právnickej osoby bez existencie organizačnej zložky – aj v tomto prípade sú príjmy z činnosti daňovníka vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne prisúditeľné stálej prevádzkarni a predstavujú zdaniteľný príjem na území SR,

1. príjmy plynúce zahraničnej právnickej osobe zo zdrojov na území SR bez existencie organizačnej zložky a stálej prevádzkarne – v prípade, že zahraničnej právnickej osobe na území SR vzniká zdaniteľný príjem, ktorý si vyrovnáva podaním daňového priznania, je povinná platiť minimálnu daň v súlade s podmienkami stanovenými v § 46b ZDP.

b) daňovník štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je povinný platiť minimálnu daň, keď mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie na území SR, a to bez ohľadu na skutočnosť, či mu na území SR vzniká stála prevádzkareň.

1.3 Daňovníci oslobodení od platenia minimálnej dane

Daňovníkov, ktorí sú od platenia minimálnej dane oslobodení, vymedzuje § 46b ods. 7 a patrí sem:

• novovzniknutý daňovník [§ 46b ods. 7 písm. a)] – a to za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. To znamená, že ak daňovník vznikne napr. v priebehu roka 2024, tak za zdaňovacie obdobie 2024 nie je povinný zaplatiť minimálnu daň. Táto výnimka z platenia minimálnej dane sa nevzťahuje na právneho nástupcu daňovníka zrušeného bez likvidácie, t. j. právneho nástupcu pri splynutí, zlúčení alebo rozštiepení obchodnej spoločnosti;
• daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie [§ 46b ods. 7 písm. b)] – takýmto daňovníkom sú napr. záujmové združenia právnických osôb, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, rozpočtové a príspevkové organizácie, nadácie alebo neziskové organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu.

• daňovník s právnou formou verejná obchodná spoločnosť (ďalej len „v. o. s.“) – oslobodenie vyplýva z osobitného vymedzenia predmetu dane takéhoto daňovníka,

• Národná banka Slovenska – oslobodenie vyplýva zo skutočností, že jej predmetom dane je iba príjem zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ZDP,
• daňovník prevádzkujúci chránenú dielňu alebo chránené pracovisko [§ 46b ods. 7 písm. c)] – chránenú dielňu a chránené pracovisko vymedzuje § 55 zákona č. 5/2004 Z. Z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“). Podľa tohto ustanovenia:
  • právnická alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto, na ktorom zamestnáva občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v pracovnom pomere, pričom nejde o pracovné miesto zriadené v chránenej dielni,
  • občan so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce vykonáva alebo prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť, pričom toto chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce.
1. chránenou dielňou je pracovisko, na ktorom právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako 1 pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, pričom na tomto pracovisku pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce,
2. chráneným pracoviskom je pracovisko na ktorom:

Pracovné podmienky vrátane rozvrhnutia pracovného času a nárokov na ...