Metódy transferového oceňovania

Metódy transferového oceňovania sú definované v zákone o dani z príjmov. Ich aplikáciou dochádza k úprave základu dane závislých osôb o rozdiel, o ktorý sa líšia ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi závislými osobami od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch. Tento rozdiel znižuje základ dane závislej osoby, resp. zvyšuje daňovú stratu závislej osoby. Príspevok približuje podstatu jednotlivých metód, vysvetľuje ich výber a použitie na príkladoch v konkrétnych situáciách a poukazuje na silné a slabé stránky jednotlivých metód.

Legislatívna úprava

Metódy transferového oceňovania sú primárne definované v domácej legislatíve, a to v § 18 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov). Aplikáciou príslušných metód transferového oceňovania dochádza k úprave základu dane závislých osôb [definícia závislých osôb sa nachádza v § 2 písm. n) až r) zákona o dani z príjmov] o rozdiel, o ktorý sa líšia ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch medzi závislými osobami od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znižuje základ dane závislej osoby, resp. zvyšuje daňovú stratu závislej osoby.

Na zistenie vyššie spomínaného rozdielu sa použije niektorá z metód transferového oceňovania alebo ich kombinácia, pričom možno použiť len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.

Princíp nezávislého vzťahu je definovaný v § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by si medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných okolností. Pri porovnávaní sa zohľadňujú najmä činnosti vykonávané po­ro­vnávanými osobami, a to ich výroba, montážne práce, výskum a vývoj, nákup a predaj a podobne, rozsah ich podnikateľských rizík, vlastnosti porovnávaného majetku alebo služby, dohodnuté zmluvné podmienky, eko­nomické prostredie trhu, ako aj obchodná stratégia. Podmienky sú porovnateľné, ak medzi nimi nie je zásadný rozdiel alebo ak možno vplyv týchto rozdielov odstrániť.

Princíp nezávislého vzťahu predstavuje základ transferového oceňovania. Dáva daňovej správe právo upraviť (navýšiť) základ dane závislej osoby o rozdiel, ktorý vznikne, ak sa ceny v transakciách medzi závislými osobami líšia od cien v porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami za porovnateľných okolností. Zjednodušene možno povedať, že pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu sa na závislé osoby pozerá ako na nezávislé osoby, a nie ako na súčasť jedného celku skupiny závislých osôb.

Problematika transferového oceňovania historicky spadá do oblasti medzinárodného zdaňovania a medzinárodného daňového plánovania. Novela zákona o dani z príjmov č. 333/2014 Z. z. však rozšírila okruh závislých osôb aj o tuzemské závislé osoby a zaviedla uplatňovanie princípov transferového oceňovania aj na kontrolované transakcie realizované medzi tuzemskými závislými osobami.

Problematikou transferového oceňovania sa v medzinárodnom kontexte dôsledne zaoberá Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá v roku 1995 ...