JUDr. Dávid Béreš je absolventom Paneurópskej vysokej školy, fakulty práva. V súčasnosti pôsobí ako samostatný advokát s advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, kde sa špecializuje najmä na oblasť trestného práva.
Trestné právo je ako inštitút trestnej politiky štátu, bez pochýb významné právne odvetvie slovenského právneho poriadku. Je zároveň koncipované ako krajný ochranný prostriedok spoločnosti (ultima ratio), a teda jeho primárnym účelom (funkciou), je okrem iného ochrana spoločnosti pred spoločensky najzávažnejšími útokmi fyzických a právnických osôb (funkcia ochranná). Inými slovami, nie každý čin, ktorého formálne znaky sú uvedené v zákone č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon), bude trestným činom.
Jednou z esenciálnych (obligatórnych) podmienok na to, aby mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu kvalifikovaného ako prečin, za ktorý zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon), (ďalej len ako „Trestný zákon“ alebo „TZ“) ukladá trest s hornou hranicou neprevyšujúcou päť rokov (prečin), je okrem naplnenia formálnych znakov jeho skutkovej podstaty, naplnenie aj tzv. materiálneho korektívurozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6 Tdo 68/2015, zo dňa 13. 07. 2016 obsiahnutého v § 10 ods. 2 Trestného zákona respektíve v § 95 ods. 2 Trestného zákona v prípade mladistvých.
„Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“ (§ 10 ods. 2 TZ). „Prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá (§ 95 ods. 2 TZ).
Princíp ultima ratio je jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu, prostredníctvom ktorého sú ovládané základné funkcie trestného práva, najmä funkcie represie a prevencie. Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti ustálil, že „Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. V oblasti aplikácie a interpretácie trestného práva potom z takto chápaného prostriedku ultima ratio - musia byť akcentované právne princípy a zásady, ktoré primárne súvisia s posudzovaním trestnosti činu, napr. zásada nullum crimen, nulla poena sine lege (pozri čl. 49 ústavy) či zásada in dubio pro reo (pozri čl. 50 ods. 2 ústavy).“nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I ÚS 316/2011 zo dňa 14. 12. 2011 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: II. ÚS 350/2016-12, zo dňa 26. 04. 2016 Inými slovami, princíp ultima ratio, charakterizuje a precizuje trestné právo ako krajný ochranný prostriedok spoločnosti nastupujúci vtedy, keď nástroje iných právnych odvetví zlyhali respektíve sú neúčinné.
Na to, aby osoba spáchala prečin, musí dôjsť k naplneniu všetkých znakov jeho skutkovej podstaty nielen z formálnej ale aj materiálnej stránky. Orgán činný v trestnom konaní, posudzujúci skutok, musí ex lege skúmať nielen či došlo k naplneniu všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty toho – ktorého trestného činu, ale v prípade prečinu musí jeho prieskumu simultánne podliehať aj naplnenie jeho materiálnej ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies