Medze princípu ultima ratio v trestnom práve

JUDr. Ivan SYROVÝ, PhD. 
advokát 

SYROVÝ, I.:  Medze princípu ultima ratio v trestnom práve; Justičná revue, 65, 2013, č. 8-9, s. 1131 – 1139. 

V čísle 2/2013 Justičnej revue prezentoval Peter Šamko prehľad aplikácie princípu ultima ratio v trestnom práve s poukazom aj na rozhodovaciu prax slovenských a českých súdov. Kritike autor podrobil názor generálneho prokurátora v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Tdo/24/2011, podľa ktorého aplikácia princípu ultima ratio na posúdenie formálnej a materiálnej stránky trestného činu je prvkom súdneho aktivizmu a zásahom do kompetencie legislatívneho orgánu. Peter Šamko, na rozdiel od názoru generálneho prokurátora, nelimituje princíp ultima ratio v trestnom práve len na legislatívnu činnosť, ale považuje ho za dôležitý aj v interpretačnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Podľa autora tam, kde „postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípov právneho štátu taktiež neprípustné“.ŠAMKO, P.: Princíp ultima ratio; významné interpretačné pravidlo alebo prehnaný súdny aktivizmus bez opory v zákone a judikatúre?; Justičná revue 2/2013, str. 180. 

Limit pre zákonodarnú moc 

Princíp ultima ratio obmedzuje legislatívnu činnosť, vyžaduje od nej zdržanlivosť, aby dôkladne zvažovala, ktoré druhy konaní označí ako trestné činy. Latinskú zásadu in dubio pro libertate (ak sú pochybnosti, či konanie vo všeobecnosti má byť označené ako trestný čin alebo nie, je potrebné uprednostniť druhú možnosť) treba mať na zreteli pri úvahách o potrebe nových trestných činov, ako aj pri zvažovaní opodstatnenia už existujúcich. Trestný zákon v právnom štáte má vymedzovať len také druhy protispoločenského konania, pri ktorých je primerané, nevyhnutné, vhodné a účelné, ak sa aplikujú trestnoprávne normy a nie normy iných právnych odvetví. Aj v oblasti zákonodarstva sa však vedie polemika, či je správne, že určité druhy konania sú označené ako trestné činy; štátu sa vytýka prerastanie štátnej moci do sfér, kde by štát mal buď zvoliť miernejšie a menej invazívne zásahy (správne právo), alebo ponechať riešenie na iniciatíve poškodenej strany (občianske a obchodné právo). V zahraničnej odbornej literatúre sa venuje princípu ultima ratio, ako obmedzeniu pre zákonodarnú moc, rozsiahla pozornosť. Prof. Maria Teresa Castineira Palou podrobila kritike aktuálny vývoj trestného ...