Trestný čin porušovania autorského práva vo svetle princípu ultima ratio

JUDr. Ján Lazur, LL.M.
advokát
zároveň rozhodca špecializovaného rozhodcovského súdu - Arbitrážneho centra pre právo duševného vlastníctva a informačných technológií (ACIPiT).

Lazur, J.: Trestný čin porušovania autorského práva vo svetle princípu ultima ratio. Bulletin slovenskej advokácie, 19, 2013, č. 9, s. 37 - 43.

1. Inflácia trestného práva a autorské právo

Trestné právo by v modernej spoločnosti malo mať postavenie kategórie ultima ratio, teda krajného právneho prostriedku, ktorý by mal byť dostupný v prípadoch, ak ostatné menej invazívne prostriedky, či už verejného, no najmä súkromného práva, nie sú spôsobilé zabezpečiť efektívnu ochranu vybraných spoločenských vzťahov. V mnohých prípadoch sa však trestné právo používa ako prostriedok sola ratio, teda prvotnej právnej ochrany, napr., aj zákonodarca legislatívne definuje nové skutkové podstaty trestných činov v prípadoch, keď to nie je nevyhnutné, resp. spôsobom, ktorý je neprimerane extenzívny. Ako výstižne popísal tento fenomén švédsky profesor Nils Jareborg, výsledkom takéhoto prístupu je stav zvyšujúcej sa „inflácie trestného práva“.Jareborg, N.: Criminalization as Last Resort (Ultima Ratio). Ohio State Journal of Criminal Law, roč. 2, 2004, s. 524. Hrozba trestnoprávnou represiou sa pritom nezriedka využíva „pedagogicky“ ako nástroj na nekritické deklarovanie toho, že určité konanie štát považuje za spoločensky neprijateľné. Mnohokrát sa však neberie náležitý ohľad na to, či ingerencia trestného práva je v danej situácii naozaj nevyhnutná, účelná a jej rozsah primeraný. V tomto prípade platí to, čo zdôrazňoval aj Viktor Knapp: „Představa psychologického působení právní normy se často omezuje jen na působení její sankce, t. j. obav z nepříznivých následků porušení práva. Tento názor je několikanásobně mylný. Předně psychologicky působí nejen sankce, ale celá právní norma. Hlavně, ale tento názor přeceňuje působivost sankce. Staleté zkušenosti ukazují, zejména v trestním právu, že porušovaní práva neubývá úměrně se zpřísňováním sankce, a dále, že sankce ... vedou k vytváření zmíněných deregulátorů, resp. antiprávních systému, které vynalézají způsoby, jak se hrozící sankci vyhnout.“Knapp, V.: Teorie práva. Praha : C. H. Beck, 1995, s. 36 – 37.

Princíp krajného pôsobenia trestnoprávnych nástrojov nadobúda osobitnú dôležitosť vo vzťahu k sankcionovaniu prípadov porušovania autorského práva, ku ktorým pravidelne dochádza v digitálnom, no aj analógovom prostredí.

Cieľom tohto článku je kriticky poukázať na neprimerané vymedzenie skutkovej podstaty trestného činu porušovania autorského práva a analyzovať požiadavky kladené v týchto súvislostiach medzinárodnými, resp. európskymi prameňmi práva duševného vlastníctva.

Spôsob, akým zákonodarca definoval skutkovú podstatu trestného činu autorského práva, otvoril Pandorinu skrinku interpretačných a aplikačných problémov. Aj napriek tomu, že k otázke postavenia trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa vyjadril, napríklad, aj Ústavný súd Českej republiky,Pozri bližšie nález Ústavného súdu Českej republiky spis. zn. I. ÚS 69/06. V tejto súvislosti je dôležité ...