Jedným z dôležitých inštitútov pri správe daní, ktorý upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), je lehota. Ide o lehotu, v rámci ktorej vyplýva pre adresáta povinnosť niečo vykonať, niečo strpieť a niečo aj splniť. S nedodržaním určenej lehoty na vykonanie úkonu nastávajú aj právne dôsledky a uloženie sankcie, zastavenie konania, zamietnutie ďalšieho postupu pri správe daní, nemožnosť podať opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov verejnej moci.
Pri určení lehoty pri správe daní a jej dodržaní platí základné pravidlo, a to podľa toho, o akú lehotu ide, či ide o zákonnú lehotu, alebo správcovskú lehotu.
Ak je lehota ustanovená zákonom, ide o zákonnú lehotu, ktorú je daňový subjekt, ako aj správca dane povinný dodržať. Zákonom ustanovenú lehotu nemožno predĺžiť, ale je možné odpustiť jej zmeškanie (§ 29 daňového poriadku), ale len v prípadoch, ak zákon neustanovuje, že túto lehotou nemožno odpustiť, t. j. nemožno odpustiť jej zmeškanie. Stanovenie zákonných lehôt sa vzťahuje prevažne na úkony, ktoré sú podľa daňového poriadku alebo podľa hmotnoprávneho predpisu osobitne dôležité, napr. lehota na podanie opravných prostriedkov, na zaplatenie dane, na podanie DP, na podanie registrácie s výnimkou, ak hmotnoprávny predpis umožňuje predpísaným spôsobom predĺženie zákonnej lehoty, napr. podanie oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov.
Ak na niektorý úkon pri správe daní nie je ustanovená zákonná lehota v daňovom poriadku alebo v príslušnom hmotno-právnom predpise, určí primeranú lehotu (§ 27 daňového poriadku) na vykonanie úkonu správca dane, v praxi sa tým rozumie, že ide o tzv. správcovskú lehotu; túto lehotu určí správca dane rozhodnutím, s touto lehotou môže správca dane voľne nakladať, tzn., že ju môže na žiadosť daňovníka predĺžiť, aj dôvody uvedené v žiadosti sú dostatočne dôvodné. Určenie dĺžky správcovskej lehoty je na rozhodnutí správcu dane a konkrétneho procesného úkonu, ktorý správca dane vedie. Táto lehota by nemala byť ani príliš krátka a musí byť stanovená tak, aby bolo vykonanie úkonu zo strany adresáta v tejto lehote aj vykonateľné a aby ho správca dane veľmi nezaťažoval, a ani príliš dlhá s prihliadnutím na zásadu rýchlosti konania.
Vo všeobecnosti správcovská lehota by mala zohľadňovať podmienku primeranosti k povahe vyžadovaného úkonu a reálnym možnostiam adresáta – daňového subjektu. Správcovská lehota by nemala byť kratšia ako 8 dní. Správca dane lehotu kratšiu ako 8 dní určí len vo výnimočných prípadoch, ak ide o jednoduchý úkon alebo osobitne naliehavé úkony, ktoré si vyžadujú čo najskôr splnenie požadovaného úkonu zo strany daňového subjektu, napr. aby určením lehoty dlhšej ako 8 dní nedošlo k zmareniu dôkazov k danej veci alebo k zmareniu výkonu správcu dane, alebo k výmazu spoločnosti z OR.
Obsah:
1. Posúvanie dodržania lehôt pre daňový subjekt
2. Lehoty určené pre správcu dane
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies