K novotám v sporoch s ochranou slabšej strany

doc. JUDr. Peter Molnár, PhD.
sudca Ústavného súdu SR a vysokoškolským učiteľom na Katedre občianskeho práva svojej alma mater
vedecky a pedagogicky sa venuje civilnému právu procesnému a exekučnému právu
autor a spoluautorom viacerých monografií, komentárov, vysokoškolských učebníc a vedeckých prác
externý člen pedagogického zboru Justičnej akadémie SR a náhradným členom Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátska komisia)

JUDr. Miroslava Kušníriková
externá študentka doktorandského štúdia v študijnom programe občianske právo na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach a vysokoškolskou učiteľkou na Katedre občianskeho práva tejto fakulty
vedecky a pedagogicky sa zameriava na civilné právo procesné a občianske právo hmotné.
advokátska koncipientka

Civilný sporový proces v jeho aktuálnej podobe sa pridržiava prejednacieho princípu v čistejšej podobe, ako to bolo v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, čo v spojení s prísnejším uplatnením koncentračného princípu výrazne zvyšuje požiadavky na procesnú aktivitu sporovej strany. Pripustenie dodatočného uplatnenia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany po „premárnení šance“ je preto otázkou možného zvrátenia výsledku konania. Zákonodarca vychádza v tomto smere slabším stranám v ústrety, avšak je otázne, aké sú hranice niektorých aspektov jeho ústretovosti.

1. Úvodné poznámky

Meritórne (ale aj akékoľvek iné) súdne rozhodnutie je postavené na skutkovom a právnom základe. Ktoré skutkové zistenia súd „zaradí“ do skutkového základu svojho rozhodnutia, a na ktorých (a akých) právnych záveroch založí svoje rozhodnutie, je úlohou a zodpovednosťou súdu. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, súd je v sporovom konaní, pravda, do značnej miery obmedzený procesnou aktivitou sporových strán (výnimkou sú spory s ochranou slabšej strany). Sporové strany sa (v závislosti od miery svojho úspechu v konaní na prvej inštancii) nezriedka snažia zvrátiť výsledok sporu v opravnom konaní, a to aj prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré v doterajšom priebehu konania nepoužili. Procesná teória (s určitou dávkou zjednodušenia) nazýva tieto „až teraz“ využité prostriedky novotami. Prípustnosť novôt v odvolacom konaní právna úprava normuje dvojakým spôsobom a determinantmi sú charakter novôt a zavinenie ich neuplatnenia v doterajšom priebehu konania. Osobitným (a ešte prísnejším) spôsobom je upravená otázka novôt v mimoriadnych opravných konaniach, v ktorých zákonnosť a vecná správnosť súdneho rozhodnutia do určitej miery „súperí“ s princípom právnej istoty, vyplývajúcim z právoplatnosti súdneho rozhodnutia.Predovšetkým máme na mysli dovolacie konanie, v ktorom dovolací súd nedotvára skutkový základ napadnutého rozhodnutia, ale „len“ preskúmava odvolacie rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, avšak výlučne v rozsahu a z dôvodov, uvedených v dovolaní. Argumentácia, použitá dovolateľom, je, naviac, posudzovaná prísne formálne. Novoty v dovolacom konaní sú prípustné len na preukázanie prípustnosti a včasnosti dovolania (§ 435 CSP). Predmetom tohto príspevku sú však novoty v sporoch s ochranou slabšej strany predovšetkým v odvolacom konaní.

2. Všeobecne k novotám v civilnom procese a ich konštrukcia podľa CSP

Klasická ...