Pokračovanie „mimoriadneho“ dovolania v CSP z pohľadu judikatúry ESĽP

Mgr. Dušan Kucbel
advokátsky koncipient

Kucbel, D.: Pokračovanie „mimoriadneho“ dovolania v CSP z pohľadu judikatúry ESĽP; Bulletin slovenskej advokácie, 21, 2015, č. 10, s. 28 - 37.

ÚvodAutor sa venoval danej problematike v diplomovej práci Mimoriadne dovolanie c/a právna istota

Dňa 01. 07. 2016 nadobudne účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Po viacerých diskusiách bol do štvrtej časti štvrtej hlavy CSP opätovne zakotvený inštitút dovolania generálneho prokurátora v sporovom konaní,Podľa § 458 CSP: „(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. (2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu, že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty. (3) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.“ ktorý obsahovo v zmenenej podobe nahradil v súčasnosti účinný inštitút mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora podľa § 243e a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

Necelé tri týždne po schválení CSP Národnou radou Slovenskej republiky vydal Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) tri rozsudky proti Slovenskej republike, a to vo veci DRAFT – OVA a. s. proti Slovenskej republike č. 72493/10, PSMA, spol. s r. o. proti Slovenskej republike č. 42533/11 a COMPCAR, s. r. o. proti Slovenskej republike č. 25132/13, v ktorých ESĽP vyslovil porušenie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“). V prvom prípade aj práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru. Išlo o prvé rozhodnutia ESĽP proti Slovenskej republike, predmetom ktorých bolo vecné posúdenie súladnosti mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora v občianskom súdnom konaní s článkom 6 Dohovoru.

ESĽP vo vydaných rozhodnutiach poukázal na svoju predošlú judikatúru v obdobných prípadoch, v ktorých tretia osoba (štátny úradník) zasiahla do právoplatných rozhodnutí súdov podaním tzv. mimoriadneho dovolania (extraordinary appeal), ktorého následkom bolo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Vo svojich rozsudkoch vychádzal zo záverov Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva, ktorá je označovaná aj ako Benátska komisia. Benátska komisia vo svojej Správe o nezávislosti súdneho systému, ako reakciu na právomoc prokuratúry v post-sovietskych štátoch na podanie mimoriadneho dovolania, zdôraznila zásadu, že súdne rozhodnutie by nemalo podliehať žiadnej revízii mimo odvolacieho konania, najmä nie prostredníctvom protestu prokurátora alebo iného štátneho orgánu mimo odvolacieho konania.Pozri bod 65 a 67 III. časti, bod 9 Správy o nezávislosti súdneho systému prijatá Benátskou komisiou na 82. plenárnom zasadnutí

ESĽP vo vydaných rozhodnutiach skúmal, či zásah do právoplatne skončených súdnych konaní inštitútom mimoriadneho dovolania bol v súlade so zárukami článku 6 Dohovoru, najmä so zásadami právneho štátu, právnej istoty a rovnosti zbraní, ktoré z tohto ustanovenia vyplývajú. Ďalej skúmal, vzhľadom na doterajšiu ustálenú judikatúru, či v predmetných konaniach nedošlo k okolnosti, ktorá by ospravedlňovala zásah a obnovenie už skončeného súdneho konania. ESĽP zaujal názor, že nie je daný dôvod na odchýlenie sa od zásady, že tam, kde súdy už právoplatne rozhodli, by ich rozhodnutia už ďalej nemali byť opätovne spochybnené. Pokiaľ predmetom mimoriadneho dovolania vo veci DRAFT-OVA bola otázka nesprávneho právneho posúdenia veci, či už procedurálnej alebo vecnej povahy, ESĽP ...