Sťažnosť v Civilnom sporovom poriadku

Doc. JUDr. Marek ŠTEVČEK, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Katedra občianskeho práva

ŠTEVČEK, M.: Sťažnosť v Civilnom sporovom poriadku; Justičná revue, 68, 2016, č. 5, s. 594 – 602.

I. Úvod

Nová právna úprava civilného procesu v Slovenskej republike predstavuje nielen zmenu v koncepčnom náhľade na civilný proces ako celok, ale aj parciálne zmeny v nazeraní na jednotlivé inštitúty. Tieto inštitúty môžu byť staré (pôvodné), s prípadným novým obsahom (ako napríklad v prípade dovolania), alebo môže ísť o inštitúty, ktoré sú z pohľadu aplikačnej praxe nové úplne. Medzi také patrí aj nanovo koncipovaný inštitút sťažnosti.

Na rozdiel od všeobecného presvedčenia (najmä ak sa hľadá tzv. „vinník“), nová procesná úprava je pomerne veľkým kompromisom. Ako každý kompromis, aj tento sa rodil pomerne ťažko a na rôznych úrovniach legislatívneho procesu. Pars pro toto to, samozrejme, platí aj o inštitútoch nových, aj o inštitútoch starých. Sťažnosť predstavuje ten prípad, keď sa kompromis rodil ťažko už v samotnej rekodifikačnej komisii, o čom svedčí rozdielnosť náhľadov prezentovaných v legislatívnom zámere rekodifikácie civilného práva procesného a vo výslednom materiáli rekodifikačnej komisie, resp. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (porovnaj ďalšie výklady).

Tieto súvislosti však spomenieme iba ako subsidiárny argument tzv. subjektívneho historického výkladu, teda v širšom rámci toho, ako sa inštitút vyvíjal v legislatívnom procese zakončenom zvrchovanou vôľou zákonodarcu. V ďalšom sa však už pokúsime zodpovedať na sporné body, ktoré vyvstali ako dôsledok zmeny v koncepcii sťažnosti z pôvodnej predstavy o rozšírení počtu (riadnych) opravných prostriedkov na súčasný stav, kedy je sťažnosť priraditeľná k tzv. prostriedkom procesnej obrany.

II. Ad quellem

Pôvodne sa úvahy o efektívnom a pomerne pružnom prostriedku procesnej nápravy vyvíjali smerom k rozšíreniu počtu riadnych opravných prostriedkov. Inak povedané, sťažnosť bola pôvodne koncipovaná ako osobitný riadny opravný prostriedok. Tieto úvahy boli reflektované aj v Legislatívnom zámere vlády Slovenskej republiky o rekodifikácii civilného práva procesného.Legislatívny zámer vlády Slovenskej republiky o rekodifikácii civilného práva procesného (ďalej len legislatívny zámer), s. 84 a nasl. Diskusie sa od samého počiatku viedli nielen o zaradení tohto inštitútu do konkrétnej systematiky budúceho zákona,Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v legislatívnom zámere navrhovaná systematika sa na viacerých miestach odlišuje od schváleného Civilného sporového poriadku. To je dané komplexom legislatívneho procesu a celkovou dynamikou prípravy nového kódexu, a napokon, nejde o nič nezvyčajné. ale aj o jeho pomenovaní.

Historickej tradícii nášho civilného procesu by najviac konvenoval pojem „rekurs“, normovaný v starších procesných predpisoch platných a účinných na našom území v ...