Interkultúrna komunikácia ako prevencia konfliktov pri zamestnávaní cudzincov

Interkultúrna komunikácia spočíva v rozvíjaní vzťahov spoločenskej povahy medzi ľuďmi z rôznych kultúr, ktorí sa zdržiavajú v tom istom priestore a primárne má umožniť „žiť lepšie spoločne“. Ako druh kompetencie ju môžeme pova­žovať za schopnosť úspešnej komunikácie s ľuďmi z iných kultúr. Jej základom je interkultúrna citlivosť a nastavenie kompatibility odlišných komunikačných štýlov v rámci jednotlivých kultúr.

Kvalitná vertikálna i horizontálna komunikácia v rámci pracovných tímov so zastúpením cudzincov znamená minimalizovanie konfliktov. Minimalizovanie konfliktov zasa vytvára pôdorys pre zdravé a korektné vzťahy nielen medzi manažmentom a zamestnancami, medzi pracovnými tímami navzájom, ale v bežnom dennom styku aj medzi zamestnancami.Zdravé a korektné vzťahy vytvárajú..., ale už nepokračujme. Podčiarknuté a zrátané, pohoda na pracovisku. A keď sa k tomuto stavu pridá aj včasná a kvalitná práca, pomaly sa dostávame do ideálneho stavu. Naznačenú príčinnú súvislosť medzi komunikáciou na pracovisku so zastúpením cudzincov, minimalizovaním konfliktov a pracovnými výsledkami si aj zásluhou pôsobenia nadnárodných firiem začína na Slovensku uvedomovať čoraz viac špičkových manažérov.

Zručnosti efektívnej interkultúrnej mediácie

Na prevencii pred vznikom konfliktov na pracoviskách so zastúpením zahraničných zamestnancov sa významnou mierou podieľa aj vytvorenie vhodnej komunikačnej atmo­sféry. Interkultúrna/interetnická/interreligiózna komunikácia (ďalej budeme pracovať len s pojmom interkultúrna komunikácia) patrí aj vo svete medzi pomerne mladé disciplíny. Počiatky jej formovania nájdeme v 40. rokoch 20. storočia, kedy bola súčasťou jazykovej a kultúrnej prípravy amerických diplomatov.

Z tohto prostredia čerpal i americký antropológ Eward T. Hall vo svojej knihe „The Silent Language“ vydanej v roku 1959, ktorá sa stala východiskom mnohých ďalších prác z oblasti interkultúrnej komunikácie. Odborníci sa začali dôkladnejšie ...