Hromadné prepúšťanie

Obsah:

Právna úprava hromadného prepúšťania

Kedy dochádza k hromadnému prepúšťaniu u zamestnávateľa

I. Prípady skončenia pracovného pomeru relevantné na účely hromadného prepúšťania

II. Časové hľadisko

III. Kritérium rozhodného počtu zamestnancov

Povinnosti zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní

Právna úprava hromadného prepúšťania je dôležitým pracovnoprávnym inštitútom, ktorý je potrebné zohľadniť v procese skončenia pracovného pomeru s vyšším počtom zamestnancov pracujúcich u zamestnávateľa. Cieľom tohto príspevku je podať praktický prehľad právnych podmienok skončenia pracovného pomeru v prípade naplnenia podmienok hromadného prepúšťania zamestnancov podľa § 73 Zákonníka práce s poukazom na najdôležitejšie a neopomenuteľné aspekty skončenia pracovného pomeru.

Právna úprava hromadného prepúšťania

Právnu úpravu hromadného prepúšťania nachádzame v § 73 Zákonníka práce. Avšak, pri postupe podľa § 73 Zákonníka práce je potrebné zohľadniť taktiež právo EÚ, a to tak príslušné právne záväzné akty EÚ, ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ. Európske právo totiž predstavuje významný právny prameň pre posúdenie viacerých dôležitých právnych otázok hromadného prepúšťania, a to najmä, nie však výlučne, pokiaľ ide o výklad samotného pojmu „hromadné prepúšťanie“, pravidlá, resp. kritériá počítania zamestnancov na účely hromadného prepúšťania, postup informovania, resp. prerokovanie hromadného prepúšťania so zamestnancami, ako aj viacero ďalších významných aspektov spojených s aplikáciou právnej úpravy hromadného prepúšťania.

Právna úprava hromadného prepúšťania obsiahnutá v § 73 Zákonníka práce predovšetkým preberá a zohľadňuje Smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (ďalej ako „Smernica“). Pri interpretácii jednotlivých čiastkových inštitútov hromadného prepúš­ťania podľa § 73 Zákonníka práce je preto potrebné uplatniť eurokonformný výklad aplikovateľnej vnútroštátnej právnej úpravy, t. j. výklad účelu a významu jednotlivých inštitútov § 73 Zákonníka práce v súlade so Smernicou (resp. právom EÚ ako takým). Všetky vnútroštátne orgány sa tak majú vždy usilovať o zabezpečenie reálneho účinku Smernice a výkladu vnútroštátnej právnej úpravy vo svetle úpravy podľa práva EÚ. Aj samotný vnútroštátny súd môže prostredníctvom eurokonformnej interpretácie v prípade potreby vypĺňať medzery úpravy Zákonníka práce poukazom na ustanovenia Smernice.

Aj samotnú legálnu definíciu „hromadného prepúšťania“ nachádzame v práve EÚ [pozri predovšetkým čl. 1 písm. a) Smernice]. Uvedený právny inštitút je teda potrebné pri jeho výklade chápať aj (a predovšetkým) ako pojem práva EÚ.

Kedy dochádza k hromadnému prepúšťaniu u zamestnávateľa

Podľa § 73 ods. 1 Zákonníka práce, o hromadné prepúšťanie ide, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo ak sa pracovný pomer skončí iným spôsobom z dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca, počas 30 dní:

1. najmenej s desiatimi zamestnancami u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 20 a menej ako 100 zamestnancov,
2. najmenej s 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 100 a menej ako 300 zamestnancov,
3. najmenej s 30 zamestnancami u zamest­návateľa, ktorý zamestnáva najmenej 300 zamestnancov.

Z vyššie uvedenej definície hromadného prepúšťania vyplýva, že predpokladom aplikácie právnej úpravy hromadného prepúšťania bude naplnenie rôznorodých definičných kritérií, a to čo do spôsobu, resp. okolností skončenia pracovného pomeru, ako aj pokiaľ ide o veľkosť zamestnávateľa, resp. počet zamestnancov, ktorých sa skončenie pracovného pomeru dotýka. Tieto kritériá musia byť splnené kumulatívne.

Je dôležité spomenúť, že právna úprava hromadného prepúšťania sa týka výlučne zamestnancov v pracovnom ...