Budovy a stavby v ZDP

Obsah:

Právna úprava stavieb

Budovy a stavby v ZDP

Členenie stavieb podľa stavebného zákona

Členenie stavieb podľa času trvania

Stavebná a technologická časť stavby

Spôsob zaradenia budov a iných stavieb do odpisovej skupiny

Technické zhodnotenie budov a stavieb

Vyradenie budov a iných stavieb

Operatívny prenájom budov a stavieb

Finančný prenájom budov a stavieb

Aktivity podnikateľov sa väčšinou neobídu bez strechy nad hlavou trvalejšieho a stálejšieho charakteru. Takmer každý podnikateľ používa pri svojom podnikaní vlastnú alebo prenajatú, či vypožičanú budovu alebo inú stavbu. V súvislosti so stavbami je teda potrebné riešiť otázku ich výstavby či iného obstarania, je potrebné zabezpečiť ich prevádzku a údržbu a sú tu tiež zákonné a iné povinnosti vo forme daní a poplatkov. Ako túto problematiku upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), uvedieme v nasledujúcom článku.

Právna úprava stavieb

Stavbou z hľadiska občianskeho práva (§ 119 Občianskeho zákonníka) sa rozumie stavba, ktorá je so zemou spojená pevným základom. Z toho vyplýva, že existujú aj stavby nespojené so zemou pevným základom, ktoré patria podľa Občianskeho zákonníka pojmovo medzi veci hnuteľné. V praxi pritom posúdenie, či ide o pevné spojenie so zemou, nie je vždy jednoznačné. Pretože tento parameter právne predpisy nijako neupresňujú, je potrebné vychádzať predovšetkým z konkrétnej technickej skutočnosti. Pokiaľ je napr. predajný stánok postavený na betónových pätkách, ktoré sú osadené do určitej hĺbky pod povrchom pozemku, ide nesporne o spojenie so zemou pevným základom, a teda o stavbu, t. j. nehnuteľnosť. Ak bude ten istý stánok postavený na voľne položenom betónovom paneli, tak pevné spojenie so zemou chýba a pôjde o vec hnuteľnú.

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon) stavba je stavebná konštrukcia postavená tavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenie technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

Kým teda Občiansky zákonník považuje za nehnuteľnosť iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t. j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a) stavebného zákona, z hľadiska stavebného zákona sú stavbami aj stavby využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou. Tieto stavby sú z občianskoprávneho hľadiska považované za hnuteľné veci. Je však potrebné zdôrazniť, že definíciou stavby v stavebnom zákone nie je vymedzenie pojmu nehnuteľnosť na občianskoprávne účely nijako dotknuté.

Budovy a stavby v ZDP

Pri dani z príjmu platí zásada, že sa v účtovných jednotkách preberá účtovný stav, ak ZDP neustanovuje výslovne inak. Vzhľadom na liberalizáciu účtovného chápania dlhodobého hmotného majetku ZDP ustanovuje určitý odlišný prístup, ktorý má prednosť pred účtovným. Podstatné odlišnosti sú hlavne pri odpisovaní hmotného majetku – z pohľadu účtovníctva dlhodobého hmotného majetku. Jadro daňovej problematiky vzťahujúcej sa k hmotnému majetku nájdeme v § 22 až § 29, ale podstatné sú aj čiastkové ustanovenia v § 19, § 21, ako aj ďalšie ustanovenia ZDP.

Hmotný majetok odpisovaný na účely ZDP je definovaný v § 22. Ak niektorý druh hmotného majetku nie je v § 22 ZDP uvedený, nie je hmotným majetkom odpisovaným v zmysle tohto zákona, to znamená, že nie je možné tento majetok daňovo odpisovať spôsobom uvedeným v § 22 až § 29.

Hmotným majetkom odpisovaným na účely ZDP sú aj budovy a iné stavby s výnimkou prevádzkových banských diel a drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva.

Na účely ZDP sú budovy a stavby vymedzené stavebným zákonom (zákon č. 50/1967 Zb.) a vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb. Do tejto kategórie sa zaraďujú i dočasné stavby a stavby charakteru zariadenia staveniska.

Budovy a iné stavby sú hmotným majetkom odpisovaným vždy, bez ohľadu na cenu a dobu použiteľnosti.

Členenie stavieb podľa stavebného zákona

Stavebný zákon v § 43a člení stavby na dve základné skupiny, a to podľa:

1. stavebnotechnického vyhotovenia na:

a) pozemné stavby, ktorými sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale musia mať strechu,

b) inžinierske stavby, ktorými sú:

• diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská,
• železničné, lanové a iné dráhy,
• vzletové dráhy, pristávacie dráhy a rolovacie dráhy letísk,
• mosty, nadjazdy, tunely, nadchody a podchody,
• prístavy, plavebné kanály a komory, úpravy tokov, priehrady a ochranné hrádze, závlahové a melioračné sústavy, rybníky,
• diaľkové ropovody a plynovody, miestne rozvody plynu,
• diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, úpravne vody, miestne kanalizácie a čistiarne odpadových vôd,
• diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice,
• diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice, televízne káblové rozvody,
• banské stavby a ťažobné zariadenia,
• stavby energetických zariadení, plynárne a spaľovne odpadu,
• stavby na spracovanie a ukladanie jadrového materiálu a rádioaktívneho odpadu,
• stavby chemických zariadení, rafinérie a koksovne,
• stavby ťažkého priemyslu, napríklad vysoké pece, valcovne a zlievarne,
• nekryté športové ihriská, automobilové, motocyklové a bicyklové dráhy, golfové ihriská, lyžiarske trate a vleky,
• zábavné a oddychové parky, zoologické a botanické záhrady,
• ostatné inžinierske stavby, napríklad skládky odpadu;

2. účelu použitia na:

a) bytové budovy – sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie (bytové domy, rodinné domy, detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov, útulky pre bezdomovcov),

b) nebytové budovy – sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej plochy určená na nebytové účely (napr. hotely, budovy pre administratívu, pre obchod a služby, kultúru, školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, priemyselné budovy atď.).

Členenie stavieb podľa času trvania

Z pohľadu ZDP je osobitne dôležité členenie stavieb aj z hľadiska času trvania, od ...