1. Vylúčenie súbehu náhrad
Zahraničná pracovná cesta podľa § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty (podľa § 2 ods. 1) v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa môže začať, ako aj skončiť v zahraničí; zahraničná pracovná cesta nie je viazaná na odchod z územia Slovenskej republiky a nie je viazaná ani na príchod na územie Slovenskej republiky.
Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria nasledujúce nárokové náhrady:
Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:
- iné a vyššie náhrady (§ 9),
- iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2),
- vreckové (§ 14).
Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas aj na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu je v § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vylúčený súbeh stravného poskytovaného v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a stravného poskytovaného v cudzej mene alebo eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách za ten istý čas trvania zahraničnej pracovnej cesty.
Z uvedeného vyplýva, že za rovnakú dobu zahraničnej pracovnej cesty nemôže byť zamestnancovi súčasne poskytované stravné v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a aj v cudzej mene/eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách, teda duplicitne za ten istý čas.
Vo vzťahu k nároku na stravné sa teda osobitne posudzuje:
Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá je konaná určitú dobu na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi stravné, a to za podmienok upravených v § 5 zákona o cestovných náhradách, ale aj ďalšie náhrady (napr. náhrada potrebných vedľajších výdavkov, cestovné výdavky), t. j. ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Zamestnanec má nárok, pokiaľ sú splnené zákonom o cestovných náhradách ustanovené podmienky (predovšetkým časové), súčasne na stravné v eurách (§ 5 – za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) a na stravné v cudzej mene/eurách (§ 13 – za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty v zahraničí), a to od rozhodného času podľa § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách (napr. od času prekročenia slovenskej hranice v prípade spôsobu dopravy autom, autobusom, vlakom).