Sporné otázky v konaní o dedičstve

JUDr. Ladislav Kupka
externý doktorand Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy Bratislava v študijnom odbore občianske právo, notársky kandidát na notárskom úrade v Turzovke,  venuje sa problematike dedičského práva so zameraním na dedičské právo procesné, autor knižnej publikácie s problematikou pozemkového a dedičského práva  

Kupka, L.: Sporné otázky v konaní o dedičstve; Bulletin slovenskej advokácie, 18, 2012, č. 10, s. 10 - 19.

V súčasnosti platná právna úprava občianskeho súdneho konania obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku (OSP) nerozdeľuje výslovne konanie na sporové a nesporové. Systematika OSP však odbúrava akékoľvek pochybnosti tým, že konanie o dedičstve radí k takzvaným osobitným konaniam nesporového charakteru, upraveným v piatej hlave tretej časti Občianskeho súdneho poriadku nazvanej Osobitné ustanovenia, ktorý sa vyznačuje určitými špecifikami, oproti štandardnej sporovej agende. Právna úprava nesporových konaní vychádza z potreby dosiahnuť ich účel, ktorý spravidla determinujú ustanovenia hmotného práva. Zjednodušené povedané, nepôjde o vyriešenie sporu, ale o úpravu vzájomných pomerov medzi účastníkmi v konaní o dedičstve o prejednanie dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve v duchu zásad dedičského hmotného práva tak, aby boli rešpektované a chránené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania a rešpektovaná posledná vôľa poručiteľa.

Špecifiká nesporových konaní a teda i konania o dedičstve, spočívajú vo viacerých odchýlkach:

• nesporové konanie sa môže začať aj bez návrhu, ( § 175a, ods. 2/ OSP, v zmysle ktorého ustanovenia súd začne konanie o dedičstve aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.),
• Občiansky súdny poriadok spravidla pre nesporové konania zakladá osobitnú, výlučnú miestnu príslušnosť okresného súdu, ( to platí i pre konanie o dedičstve, kedy v zmysle § 88 ods. 1 písm. l) OSP zákon zakladá tri kritériá nachádzajúce sa vo vzťahu vzájomnej subsidiarity: namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak bydlisko nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon, ak ide o konanie o dedičstve.),
• v nesporovom konaní sa uplatňujú dve definície účastníkov konania, ktoré nazývame ako II. a III. definícia účastníkov konania, ( Podľa II. definície účastníkov konania sú účastníci konania tí, ktorých zákon za účastníkov označil. Takto z  § 175b OSP vyplýva, že účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná úprava obsahuje výslovne vymedzenie účastníctva konania označením jeho účastníkov, no zároveň, keďže konanie o dedičstve je možné začať i bez návrhu, prichádza do úvahy  tretia definícia účastníkov konania, podľa ktorej sú účastníkmi aj tí, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Tu vidíme, že na konanie o dedičstve by bolo možné uplatniť obidve definície účastníkov nesporového konania a dochádza k akejsi kolízii definícií účastníctva. Som toho názoru, že logicky by mala mať prednosť druhá definícia účastníkov konania o dedičstve, a teda výslovné zákonné vymedzenie účastníkov, pričom vychádzam z názorov prezentovaných v odbornej literatúre, podľa ktorých v jednom konaní nemožno zlučovať obe definície účastníctva. Napriek uvedenému si však dovolím tvrdiť, že nakoľko popri účastníkoch konania o dedičstve výslovne označených zákonom je potrebné konať ako s účastníkom, i keď povedzme, len pre určitý úsek konania, napr. aj s pozostalým manželom poručiteľa, ktorý síce nededí, avšak mal s poručiteľom majetok v BSM alebo s bývalým rozvedeným manželom poručiteľa, s ktorým mal poručiteľ takisto spoločný majetok, môžeme pozorovať určité náznaky akejsi fúzie druhej a tretej definície účastníkov.),
• počas nesporového konania sa uplatňuje vyšetrovacia zásada ( § 120 ods. 2 OSP, podľa ktorého vo veciach, v ktorých možno konania začať i bez ...