Dedenie

l. časť Dedenie vo všeobecnosti

Smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti, čo znamená, že fyzická osoba prestáva byť právnym subjektom.

Dedením rozumieme všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty – dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť.

Smrť fyzickej osoby, teda poručiteľa spôsobuje vznik dedičsko-právneho vzťahu. Dediť je možné len po fyzickej osobe. Nikdy nemožno dediť po právnickej osobe.

Odmietnutie dedičstva

Právny úkon, ktorým dedič dáva najavo, že sa nechce stať dedičom, sa nazýva odmietnutie dedičstva. Musí ísť o ústne vyhlásenie dediča na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, alebo o písomné vyhlásenie, ktoré je potrebné zaslať súdu. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú ex tunc – teda od okamihu smrti poručiteľa – takže skutočne povolaný dedič sa dedičom nestáva a nevstupuje do dedičského konania. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže urobiť dedič:
a) sám, ak je spôsobilý na právne úkony,
b) prostredníctvom zástupcu, ak ho na to dedič splnomocnil na základe osobitného písomného plnomocenstva, ktorým ho výslovne splnomocňuje k odmietnutiu dedičstva,
c) prostredníctvom zákonného zástupcu, ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony.

Odmietnutie dedičstva nemožno považovať za bežný právny úkon pri spravovaní majetku poručiteľa, a preto si musí zástupca na takýto úkon vyžiadať schválenie súdu. Lehota na vyhlásenie odmietnutia dedičstva trvá jeden mesiac a plynie od času, keď bol dedič súdom, resp. notárom ako súdnym komisárom upovedomený o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Pre plynutie tejto lehoty teda nie je rozhodujúcim deň smrti poručiteľa ani deň, kedy sa dedič o tejto udalosti dozvie. Túto zákonnú lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Dedič, ktorý vyhlási, že dedičstvo odmieta, nemôže toto svoje vyhlásenie odvolať, a to ani v prípade, že neuplynula lehota na odmietnutie dedičstva. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti. Vyhlásenie, ktoré by obsahovalo len čiastočné odmietnutie dedičstva, by nemalo právne účinky a povolaný dedič by sa stal dedičom celého svojho dedičského podielu.

Dedičská nespôsobilosť

Dedičom rozumieme osobu, ktorá je povolaná dediť na základe závetu alebo priamo zo zákona. Dedičom zo zákona je fyzická osoba, ktorá je v určitom blízkom osobnom vzťahu k poručiteľovi. Dedičom zo závetu je osoba, ktorú za dediča označí poručiteľ. Takou osobou môže byť tak fyzická osoba, ako i právnická osoba, dokonca aj štát. Na to, aby bol dedič spôsobilý dediť, je nutné, aby mal spôsobilosť na práva a povinnosti.

Dedič, ktorý je povolaný dediť, sa môže svojím konaním vylúčiť z dedičského konania a tým sa stane nespôsobilým dedičom. V zmysle ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka nespôsobilým dediť je ten, kto sa dopustil:
1. spáchania úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. K spáchaniu tohto trestného činu musí dôjsť skôr, ako dôjde k dedeniu, ktoré nastáva okamihom smrti,
2. zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle.

Iný dôvod nespôsobilosti zákon nepozná.

Dedičská nespôsobilosť, resp. jej následky nastávajú bez ďalšieho, teda nemusí nastať ďalšia právna skutočnosť, aby došlo k dedičskej nespôsobilosti a nastáva priamo zo zákona. Dedičská nespôsobilosť trvá až do okamihu, kým poručiteľ dedičovi neodpustí. Odpustenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, na ktorý zákon nevyžaduje žiadnu osobitnú právnu formu. Môže k nemu dôjsť písomne, ústne alebo mlčky, čiže konkludentne. Odpustením sa dedičská nespôsobilosť ruší a dedič sa opätovne stáva spôsobilým dedičom. Dedič sa stane opäť nespôsobilým, ak následne po odpustení sa dopustí konania podľa § 469 Občianskeho zákonníka.

Vydedenie

Pod pojmom vydedenie treba rozumieť taký prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa neopomenuteľnému dedičovi odníma dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ potomkov opomenúť, vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia i úplne. Ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka taxatívne vymenúva dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Poručiteľ môže vydediť potomka, ak:
1. v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2. o poručiteľa neprejavuje trvalo skutočný záujem,
3. bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
4. trvalo vedie neusporiadaný život.

Formálnou náležitosťou vydedenia je existencia listiny o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Vydedenie, ktoré spĺňa zákonom stanovené náležitosti, spôsobuje, že vydedená osoba sa nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť. Zrušiť rozhodnutie o vydedení môže aj zničením listiny obsahujúcej vydedenie.

Prechod dlhov a predlžené dedičstvo

Okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto, čo znamená, že sa stáva subjektom všetkých práv a povinností, ktoré po smrti nezanikajú. Prechod dlhov poručiteľa na dediča upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 470 – § 472. V týchto ustanoveniach je upravený rozsah dedičovej zodpovednosti za:
· primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a
· poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič pritom zodpovedá za dlhy poručiteľa nielen majetkom a vecami, ktoré mu z dedičstva pripadli, t. j. ktoré zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom. V prípade, že dedičov je viac, určuje sa miera ich zodpovednosti podľa pomeru toho, čo z dedičstva skutočne nadobudli, a to k celému dedičstvu. Mieru zodpovednosti každého z nich možno zistiť na základe vyporiadania dedičstva. Ak obdarovaný dedič z dedičstva nedostane nič, je úplne vylúčený zo zodpovednosti za poručiteľove dlhy. Predmetom zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy sú len povinnosti, ktoré vznikli do okamihu smrti poručiteľa a ktoré smrťou nezanikli.

Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov. Súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode o prenechaní dedičstva alebo ak súd takúto dohodu neschváli, súd môže nariadiť likvidáciu dedičstva.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Dedičov, ktorí nadobúdajú dedičstvo priamo zo zákona, môžeme rozdeliť do nasledovných dedičských skupín:
1. do prvej skupiny patria členovia najužšej rodiny, t. j. poručiteľov manžel/ka a deti. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka. Ak nededí žiadny potomok, manžel dedí až v druhej skupine. Pokiaľ ide o manžela ako o dediča, rozhoduje trvanie manželstva v čase poručiteľovej smrti. Nededí bývalý rozvedený manžel. K dedeniu sú povolané všetky deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho.
Dedičia v tejto skupine dedia rovnakým dielom. Pre výšku dedičského podielu každého z nich je rozhodujúci celkový počet dedičov. Ak nededí niektoré dieťa, zákon povoláva na jeho miesto jeho potomkov.

2. dedičia druhej skupiny nastupujú v tom prípade, ak niet potomka, ktorý by po poručiteľovi dedil, t. j. ak poručiteľ nemal deti alebo ak sa ani jeden potomok nedožil jeho smrti, prípadne ak sú nespôsobilí dediť, sú vydedení a pod.
Do druhej dedičskej skupiny patrí:
- manžel, 
- rodičia poručiteľa,
- spolužijúce osoby.
V druhej skupine je osobitne vymedzený dedičský podiel manžela. Tu manžel dedí najmenej polovicu dedičstva. O druhú polovicu sa delia ostatní dedičia patriaci do tejto skupiny, a to rovnakým dielom. Ak poručiteľ zanechal len manžela, dedí tento celé dedičstvo. To isté platí v prípade, že po poručiteľovi dedí len jeden z rodičov. Iný prípad ale nastáva v situácii, ak nededí ani manžel a ani rodičia poručiteľa. Spolužijúce osoby dedia v tretej skupine a nie v druhej skupine.

3. v tejto skupine dedia súrodenci a spolu s nimi osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej po dobu jedného roku pred smrťou a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú dedičstvo rovnakým dielom jeho deti.

4. do tejto skupiny sú zaradení prarodičia poručiteľa a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti, t. j. tety, ujovia a strýkovia poručiteľa.

Testamentárne dedenie

Dedenie zo závetu je veľmi málo používaná forma dispozície s vlastným majetkom pre prípad smrti. Ide o jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom. Závet musí urobiť poručiteľ osobne. Zastúpenie je vylúčené. Závet môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice. Všetky druhy závetov majú spoločné to, že musia byť vyhotovené v písomnej forme, pričom podkladom písma môže byť akákoľvek hmota (nielen papier), ktorá je spôsobilá zachytiť písomné osvedčenie tak, aby mohlo slúžiť ako listinný dôkaz. Závet musí byť opatrený podpisom závetcu, prípadne podpisom svedkov. Veľmi podstatnou náležitosťou závetu je uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol podpísaný.

Náš právny poriadok pozná niekoľko druhov závetu:
1. holografný – ide o vlastnoručný závet. V jeho prípade sa vyžaduje, aby ho závetca napísal sám v celom znení vlastnou rukou. Musí v ňom byť uvedený dátum, kedy ho podpísal a na jeho konci musí byť pripojený vlastnoručný podpis. Takto napísaný závet si nevyžaduje prítomnosť svedkov, vlastnoručný podpis nemusí byť úradne overený.
2. alografný – ide o závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca musí takýto závet vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že obsah listiny je prejavom jeho poslednej vôle. Svedkovia musia závet podpísať. Aj tu musí byť uvedený dátum podpisu závetu.
3. osobitná forma – takáto forma sa vyžaduje pre závety:
· tých, ktorí nemôžu čítať a písať,
· maloletých, ktorí dovŕšili 15. rok veku,
· nevidomých osôb,
· nepočujúcich osôb, ktoré nemôžu čítať alebo písať.

Fyzické osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, a nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná. Závetca musí pred troma spôsobilými svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

V závete musí byť ďalej uvedené, že závetca nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a navyše akým spôsobom potvrdil poručiteľ, že listina obsahuje jeho vôľu.

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu je ustanovenie dedičov. Ak by tento písomný prejav nesmeroval k určeniu dediča, nešlo by o závet. Zásadná voľnosť pri vyhotovení závetu je obmedzená len vo vzťahu k ochrane neopomenuteľných dedičov. Znamená to, že maloletí dedičia musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Ak dôjde k opomenutiu dedičov, závet je relatívne neplatný, čo znamená, že súd môže  k neplatnosti prihliadnuť iba vtedy, keď sa jej neopomenuteľný dedič v konaní o dedičstve dovolá.

Závetca sa môže rozhodnúť zrušiť závet. Môže tak urobiť nasledovným spôsobom:
• zriadením nového platného závetu,
• odvolaním závetu,
• zničením závetu.

Potvrdenie dedičstva a vyporiadanie dedičov

Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Prejednanie dedičských vecí patrí do právomoci súdov s tým, že súdy môžu poveriť notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania osvedčenia o dedičstve.

Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo. Súd v uznesení o dedičstve:
1) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
2) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo
3) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého
    dedičstva na úhradu dlhov, alebo
4) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi
    nedôjde k dohode, alebo
5) neschváli dohodu o vyporiadaní dedičstva a potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa
    dedičských podielov.

Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 (maloletý potomok) neodôvodnene zvýhodnený. Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky. Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od pravého dediča.

Prejednanie dedičstva je skončené:
a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia alebo
b) vydaním osvedčenia o dedičstve.

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vydať.

Ochrana oprávneného dediča

V prípade ochrany dediča ide o špeciálnu úpravu ochrany vlastníctva, a to tým, že na rozdiel od vlastníckeho práva sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie právoplatne skončilo. Tento právny inštitút upravuje právo oprávneného dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom. Za oprávneného dediča je potrebné pokladať toho, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia a napriek tomu nebol účastníkom dedičského konania. Právo oprávneného dediča proti neoprávnenému dedičovi je súdne vymáhateľné žalobou na vydanie dedičstva. Nepravý dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Nepravý dedič má právo na náhradu vynaložených nákladov v celom rozsahu len vtedy, ak nevedel a nemohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov má vtedy, ak o tom vedel alebo mohol vedieť. Ak nepravý dedič odmietne vydať dedičstvo oprávnenému dedičovi, môže sa oprávnený dedič domáhať jeho vydania na súde žalobou o vydanie dedičstva.

ll. časť Konanie o dedičstve

Konanie o dedičstve upravuje Občiansky súdny poriadok v § 175a – § 175zd. Toto konanie je nesporovým konaním a na súde začne buď na návrh niektorého z účastníkov konania (dedičov), alebo z vlastnej iniciatívy na základe:
1. oznámenia o úmrtí zo strany orgánu štátnej správy,
2. ak sa iným spôsobom dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Štádiá dedičského konania

Konanie o dedičstve môžeme rozdeliť na dve štádiá. Prvým štádiom je zisťovanie majetku poručiteľa a druhým štádiom je vlastné prejednanie a rozhodnutie o dedičstve. Konanie je otvorené vydaním uznesenia, proti ktorému nie je možné sa odvolať a z tohto dôvodu nie je potrebné ho doručovať.

Na konanie o dedičstve je príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko a ak nemal bydlisko alebo toto nemožno zistiť, potom je príslušný súd, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok.

Súd poverí v každej veci, ktorá sa u neho začala, notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a vydal osvedčenie o dedičstve.

Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov a u ktorého notára je uložený.

Začiatkom prvého štádia konania o dedičstve je predbežné vyšetrenie, ktorého účelom je zistiť majetok a okruh dedičov poručiteľa. V tomto štádiu súd zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, údaje potrebné pre zistenie dedičov, pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Predbežné vyšetrenie sa končí spísaním zápisnice o predbežnom vyšetrení.

Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.

Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom (§ 175e).

Rozhodnutia v dedičskom konaní

Rozhodovanie v konaní o dedičstve závisí od zistení z prvého štádia tohto konania. To znamená, aký majetok patrí do dedičstva a koľko je dedičov po poručiteľovi.

Rozhodovanie v dedičskom konaní sa môže skončiť:
1. procesným rozhodnutím,
2. rozhodnutím vo veci samej,
3. vydaním osvedčenia o dedičstve.

Súd v uznesení vo veci samej môže rozhodnúť tak, že:
a) ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Potvrdzuje tým právo, ktoré vzniklo už okamihom smrti poručiteľa,
b) ak je dedičov viac a dohodnú sa vzájomne o vyporiadaní dedičstva, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. že ostanú spoluvlastníkmi, ako sa medzi nich rozdelia aktíva a pasíva, súd dohodu schváli, ak neodporuje zákonu a dobrým mravom,
c) ak je dedičov viac a nedohodnú sa o vyporiadaní medzi sebou, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané,
Súd pri vyporiadaní dedičov postupuje záväzne podľa pravidiel vymedzených v § 484: 
1) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov,
2) dedičovi do jeho podielu pri dedení zo zákona započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nešlo o obvyklé darovanie,
3) pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci.
d) ak poručiteľ zanechá nepatrný majetok, môže ho súd vydať tomu, kto sa postará o pohreb a konanie o dedičstve zastaví.

Spory v konaní o dedičstve

V rámci dedičského konania môže dôjsť k rôznym sporom medzi dedičmi. Tieto spory sa spravidla nemôžu riešiť v nesporovom postupe notára ako súdneho komisára. Sporné otázky môžeme rozdeliť na:
– právne sporné otázky,
– skutkovo sporné otázky.

Podstatou právnej otázky je právne sporné posúdenie takých skutočností, ktoré sú medzi dedičmi nesporné. Napríklad môže ísť o právny status dieťaťa, ktoré sa poručiteľovi narodilo mimo manželstva a jeho následné zaradenie do dedičskej skupiny.

Skutkovo sporné otázky sa vzťahujú na spory:
– o otázkach, od ktorých vyriešenia závisí rozhodnutie o dedičskom práve (napr. spor o platnosť závetu),
– medzi účastníkmi dedičského konania o tom, čo patrí do aktív dedičstva,
– o otázkach, ktorých vyriešenie je predpokladom na zákonné rozhodnutie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Dedičské konanie a BSM

Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa § 150 Občianskeho zákonníka.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykoná:
a) dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi alebo
b) rozhodnutím súdu v konaní o dedičstve.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Skončenie konania o dedičstve

Prejednania dedičstva je skončené:
a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p alebo § 175q,
b) vydaním osvedčenia o dedičstve.

Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä:
a) označenie súdneho komisára,
b) označenie dedičskej veci,
c) označenie účastníkov a ich zástupcov,
d) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,
e) obsah osvedčovanej skutočnosti,
f) ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených zlomkom z celku,
g) ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností,
h) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,
i) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve,
j) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,
k) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Osvedčenie o dedičstve ako i uznesenie o dedičstve majú iba deklaratórny charakter. K nadobudnutiu dedičstva dochádza smrťou poručiteľa. Osvedčenie o dedičstve a uznesenie o dedičstve sú podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Poznámka redakcie: § 460 – § 462 zákona č. 40/1964 Zb., § 473 – § 477 zákona č. 40/1964 Zb. 

Autor: Mgr. Katarína Frková