Majetková funkcia dedičského konania

JUDr. Ladislav KUPKA
externý doktorand Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy

KUPKA, L.: Majetková funkcia dedičského konania; Justičná revue, 66, 2014, č. 3, s. 368 – 379.

Úvod

Konanie o dedičstve, ako osobitné konanie tzv. nesporového charakteru, pri ktorom nejde o vyriešenie sporu, ale o úpravu vzájomných pomerov medzi účastníkmi, sa vyznačuje existenciou jeho dvoch základných fáz. Prvá fáza je zameraná jednak na zisťovanie celej línie dedičskej postupnosti po poručiteľovi, teda na ustálenie okruhu osôb, ktorým svedčí zákonný alebo závetný dedičský titul, a jednak na zistenie majetku a dlhov poručiteľa. Druhá fáza predstavuje samotné prerokovanie dedičstva a vydanie rozhodnutia o dedičstve. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, prvá fáza dedičského konania sleduje dvojaký cieľ a subsumuje v sebe dve línie:

a) prvá línia dedičského konania je legitimačná funkcia dedičstva (zisťovanie právnych nástupcov poručiteľa) a

b) druhá línia dedičského konania je majetková funkcia dedičstva (zisťovanie majetku a dlhov poručiteľa).

Zostavenie súpisu aktív a pasív dedičstva predstavuje nevyhnutný predpoklad, aby mohol súdny komisár určiť všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov poručiteľa a čistej hodnoty dedičstva, prípadne výšku jeho predĺženia v čase smrti poručiteľa. Pod majetkovou funkciou dedičského konania rozumieme ustálenie rozsahu aktív a pasív tvoriacich masu dedičstva, a to postupom podľa §§ 120 a nasl., 175d, 175g a 175m OSP. Postup súdneho komisára pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa nemožno však chápať ako vyriešenie všetkých majetkových, často sporných otázok a vzťahov viažucich sa k dedičstvu. Uvedené tvrdenie však neznamená, že súdny komisár nemá postupovať pri ustaľovaní rozsahu masy dedičstva dôsledne. Mnoho dedičsko-právnych vzťahov, týkajúcich sa problematiky aktív a pasív dedičstva, ktoré môžu pri prvotnom kontakte s nimi pôsobiť ako sporné, možno dodatočným postupom a správne vedeným pojednávaním vyjasniť. Je preto potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že úlohou notára je, aj s poukazom na spornosť aktív a/alebo pasív dedičstva, zistiť skutkový stav čo najpresnejšie. V kontexte s uvedeným je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že niektoré nároky dedičov, ale i tretích osôb, i napriek tomu, že sa môžu javiť ako sčasti sporné, bude možné po vykonanom dokazovaní správne ustáliť v súlade s princípmi dedičského práva procesného dostačujúco a bez veľkého rizika ďalších (následných) sporov, a bez takej činnosti notára, ktorá by presahovala rámec jeho povinností pri ustaľovaní aktív a pasív dedičstva. Vždy je potrebné posúdiť rozumnú mieru ingerencie notára pri odstraňovaní sporných právnych skutočností pri zostavovaní aktív a pasív, majúc na pamäti najmä skutočnosť, že súdny komisár právne spory samotné nerieši. Preto činnosť súdneho komisára, smerujúcu k súpisu aktív a pasív, nemožno stotožniť s jeho povinnosťou zistiť akýkoľvek majetok poručiteľa, kdekoľvek sa nachádzajúci, bez ohľadu na jeho spornosť, nakoľko v zmysle ustanovenia § 101 OSP účastníci sami sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokyny súdu. V prípade, že spornosť notárom nemožno odstrániť v rámci jeho kompetencií, takáto spornosť sa v spise zaznamená a aktéri sporu sú spravidla upozornení na možnosť domáhať sa vyriešenia sporu v osobitnom súdnom konaní bez existencie ujmy na spravodlivom rozhodnutí o dedičstve.

Notár teda využíva dôkazné prostriedky a zákonné postupy na také zistenie majetku poručiteľa, aby zostavený súpis aktív a ...