95

ZÁKON

zo 4. decembra 1963

o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)


PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O ÚLOHÁCH A ČINNOSTI ŠTÁTNEHO NOTÁRSTVA

§ 1

Štátne notárstvo pomáha vo svojom odbore činnosti fyzickým a právnickým osobám pri ochrane ich práv a pri usporiadaní ich vzájomných vzťahov. Vo svojej činnosti sa štátne notárstvo stará o dodržiavanie zákonnosti, predovšetkým pri ochrane vlastníctva.

§ 2

(1) Štátne notárstvo rozhoduje v konaní o dedičstve, o umorovaní listín, o registrácii právnych úkonov, o úschovách, a podľa osobitných predpisov o notárskych poplatkoch.

(2) V ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo najmä spisuje notárske zápisnice o právnych úkonoch a iné písomnosti, osvedčuje právne významné skutočnosti, prijíma do úschovy listiny a peniaze, má v úschove pozemkové a železničné knihy a spolupôsobí pri evidencii nehnuteľností.

§ 3

(1) Pri plnení svojich úloh postupuje štátne notárstvo v úzkej súčinnosti s orgánmi obce a štátnymi orgánmi.

(2) Orgány obce, súdy, prokuratúry, iné štátne orgány a právnické osoby poskytujú štátnym notárstvam účinnú pomoc pri plnení ich úloh.

(3) Štátne notárstva si poskytujú navzájom pomoc pri plnení svojich úloh.

§ 4

(1) Pri rozhodovaní i pri ostatnej svojej činnosti štátne notárstvo vychádza zo skutočného stavu veci, dbá o určitosť právnych vzťahov a o predchádzanie sporom. Konanie vedie tak, aby prebiehalo rýchle a hospodárne.

(2) Vo veciach súvisiacich s jeho činnosťou štátne notárstvo poskytuje fyzickým a právnickým osobám právne poučenie a dbá o to, aby nikto neutrpel ujmu pre nedostatok právnych znalostí.

DRUHÁ ČASŤ

ORGANIZÁCIA ŠTÁTNEHO NOTÁRSTVA

§ 5

(1) Sídla a obvody štátnych notárstiev sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných súdov; v hlavnom meste Prahe a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave sa zhodujú s obvodmi obvodných súdov.

(2) Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých štátnych notárstiev bude vybavovať jedno z nich.

(3) Úlohy štátnych notárstiev vykonávajú vedúci štátni notári, štátni notári a ďalší pracovníci podľa tohto zákona tým poverení.

(4) Počet štátnych notárov jednotlivých štátnych notárstiev ustanovuje minister spravodlivosti Českej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti").

§ 6

(1) Na čele štátneho notárstva je vedúci štátny notár, ktorému patrí bezprostredný dohľad na štátnych notárov, notárskych čakateľov a ostatných pracovníkov štátneho notárstva. Organizuje a riadi prácu štátneho notárstva a zodpovedá za riadne plnenie jeho úloh.

(2) Činnosť štátnych notárstiev v kraji riadi, zjednocuje a kontroluje predseda krajského súdu.

(3) Hlavný dohľad na činnosť štátnych notárstiev vykonáva minister spravodlivosti.

§ 7

(1) Za vedúceho štátneho notára alebo štátneho notára môže byť ustanovený občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý

a) je občiansky bezúhonný,

b) má ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie,

c) vykonal právnu prax v dĺžke najmenej dvoch rokov, z toho najmenej jeden rok na štátnom notárstve.

(2) Za notárskeho čakateľa môže byť prijatý občan Československej socialistickej republiky, ktorý

a) je občiansky bezúhonný,

b) má vysokoškolské právnické vzdelanie.

§ 8

(1) Vedúcich štátnych notárov a štátnych notárov ustanovuje a odvoláva z funkcie minister spravodlivosti na návrh predsedu krajského súdu; ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže minister spravodlivosti odpustiť predpísanú právnu prax.

(2) Notárskych čakateľov prijíma a prepúšťa minister spravodlivosti na návrh predsedu krajského súdu.

§ 9

(1) Vedúci štátny notár a štátny notár vykoná pri ustanovení do funkcie do rúk ministra spravodlivosti príslušnej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou a ostatnými zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi budem rozhodovať samostatne a nestranne. V úradných veciach budem prísne zachovávať mlčanlivosť.

(2) Sľub podľa odseku 1 vykoná pri svojom ustanovení notársky čakateľ do rúk predsedu krajského súdu.

TRETIA ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ

Príslušnosť

§ 10

(1) Ak vznikne pochybnosť o príslušnosti, rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú štátne notárstva, ktoré z nich je príslušné; a ak ide o štátne notárstva v obvodoch Českej republiky a Slovenskej republiky, rozhodne Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Rovnako sa postupuje, ak je vhodné, aby vo veci konalo iné než doteraz príslušné štátne notárstvo. Proti rozhodnutiu o určení príslušnosti štátneho notárstva nemožno sa odvolať.

(2) Ak je príslušných niekoľko štátnych notárstiev, môže sa návrh na začatie konania podať na ktoromkoľvek z nich.

(3) Ak chýbajú u veci, ktorá patrí do právomoci štátneho notárstva, podmienky príslušnosti alebo ak ich nemožno zistiť, určí Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky štátne notárstvo, ktoré uskutoční konanie.

§ 11

(1) Podľa povahy veci môže štátne notárstvo, ak je to účelné, konať v mieste, na ktoré sa prejednávaná vec vzťahuje; v prípade potreby štátne notárstvo môže konať v byte účastníka alebo na inom vhodnom mieste.

(2) Ak sa má konať mimo obvodu štátneho notárstva, urobí úkon spravidla dožiadané štátne notárstvo.

(3) Štátne notárstvo môže určiť, že bude konať v niektorých miestach svojho obvodu pravidelné úradné dni.

Vylúčenie pracovníkov

§ 12

(1) Pracovník štátneho notárstva je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak vzhľadom na okolnosti prípadu možno dôvodne pochybovať o jeho nezaujatosti.

(2) Ak pracovník štátneho notárstva neuznáva, že je vylúčený, rozhodne o tom s konečnou platnosťou vedúci štátny notár; ak ide o vedúceho štátneho notára, rozhodne predseda krajského súdu.

(3) Ak štátne notárstvo nemôže konať preto, že jeho pracovníci sú vylúčení, prikáže sa vec inému než doteraz príslušnému štátnemu notárstvu. O tom rozhodne krajský súd, v obvode ktorého sú obe štátne notárstva; inak rozhodne Najvyšší súd Českej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ak jedno z týchto štátnych notárstiev je na území Českej republiky a druhé na území Slovenskej republiky, rozhodne o prikázaní Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Účasť verejnosti

§ 13

Konanie sa uskutočňuje neverejne; môže sa však uskutočniť celkom alebo sčasti verejne, ak to vyžaduje verejný záujem a nie je ohrozené štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo. Pri verejnom pojednávaní môže štátne notárstvo určiť, že nemajú naň prístup maloletí a tí, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.

Zastupovanie účastníkov

§ 14

(1) Štátne notárstvo ustanoví nezastúpenému účastníkovi pre konanie pred štátnym notárstvom opatrovníka, ak

a) účastník nie je doteraz známy, má neznámy pobyt alebo písomnosť sa mu nemôže doručiť na známu adresu v cudzine,

b) účastník nemôže pred štátnym notárstvom samostatne konať, lebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať,

c) je to potrebné z iného vážneho dôvodu na ochranu záujmov účastníka alebo verejného záujmu.

(2) Rozhodnutie o ustanovení opatrovníka štátne notárstvo doručí opatrovníkovi a podľa potreby uverejní vyhláškou.

(3) Ak nemôže byť podľa zákona účastník, ktorý potrebuje zákonného zástupcu, zastúpený týmto zástupcom, štátne notárstvo mu ustanoví opatrovníka. Ak ide o zastupovanie maloletého dieťaťa, ustanoví za tohto opatrovníka občana alebo orgán obce.

Trovy konania

§ 15

(1) Každý účastník platí sám trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho zástupcu, ako aj trovy opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci, a ak nemožno pomer zistiť, rovnakým dielom.

(2) Trovy dôkazu platí účastník, ktorý dôkaz navrhol alebo v záujme ktorého sa dôkaz vykonal.

§ 16

(1) Štátne notárstvo môže uložiť účastníkovi, ak nie je oslobodený od notárskeho poplatku, aby zložil preddavok na trovy konania.

(2) O povinnosti na platenie trov konania rozhoduje štátne notárstvo.

Rozhodnutie

§ 17

(1) Štátne notárstvo vydáva rozhodnutie o veci samej, alebo ak je to potrebné alebo účelné, o jej časti. O iných otázkach vydáva štátne notárstvo rozhodnutie, ak je to potrebné s ohľadom na priebeh alebo výsledok konania.

(2) Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, nemusí obsahovať odôvodnenie. Rozhodnutie vydané púhym záznamom v spise (§ 19 ods. 2) nemusí obsahovať odôvodnenie ani poučenie o odvolaní a o vykonateľnosti.

§ 18

Ak štátne notárstvo nemôže rozhodnúť preto, že jeho rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná i po vyšetrení vykonanom štátnym notárstvom na jej objasnenie, a ak nemožno dosiahnuť medzi účastníkmi dohodu, štátne notárstvo preruší konanie až do rozhodnutia o spornej skutočnosti v súdnom, prípadne v inom konaní. Ak nepodá účastník, ktorému to štátne notárstvo uložilo, v určenej lehote návrh na takéto rozhodnutie, štátne notárstvo v konaní pokračuje a rozhodne i o tejto skutočnosti.

§ 19

(1) Rozhodnutie štátne notárstvo vydáva písomne a doručí ho účastníkom. Ak sa konalo pojednávanie, štátne notárstvo prítomným účastníkom rozhodnutie aj vyhlási; ak prítomný účastník vyhlási, že nežiada písomné vyhotovenie vyhláseného rozhodnutia a že sa vzdáva práva odvolania, nemusí sa mu rozhodnutie doručiť.

(2) Rozhodnutie, ktoré celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, môže štátne notárstvo vydať púhym záznamom v spise; to však neplatí, ak sa takýmto rozhodnutím účastníkovi ukladá povinnosť alebo ak účastník žiada jeho doručenie. Púhym záznamom v spise možno vydať aj iné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, ak účastník nežiada jeho doručenie alebo ak nevyžaduje jeho doručenie povaha veci.

(3) Ak sa má podľa zákona rozhodnutie uverejniť vyhláškou, vyvesí sa po dobu 15 dní na úradnej doske štátneho notárstva. Uplynutie tejto doby nahradzuje doručenie rozhodnutia.

§ 20

Štátne notárstvo je viazané svojím rozhodnutím, len čo ho vyhlásilo; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak nedošlo k jeho vyhláseniu ani k doručeniu, len čo bol o ňom v spise urobený záznam. Rozhodnutím, ktorým sa upravuje len vedenie konania, nie je však štátne notárstvo viazané.

Opravné prostriedky

§ 21

(1) Proti rozhodnutiu štátneho notárstva sa môže účastník odvolať. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa podáva na štátnom notárstve, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

(2) Popri prípadoch ustanovených v tomto zákone nie je prípustné odvolanie, ktorého sa účastník vzdal, a odvolanie proti rozhodnutiu vydanému púhym záznamom v spise. Ďalej nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým

a) sa upravuje vedenie konania;

b) sa povolilo navrátenie lehoty;

c) sa pripustilo späťvzatie návrhu;

d) sa rozhodlo o svedočnom;

e) sa vrátilo podanie na opravu;

f) sa registrovala zmluva.

(3) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

§ 22

(1) Štátne notárstvo môže samo rozhodnúť o odvolaní, ak je napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka iba odvolateľa, a ak môže odvolaniu celkom vyhovieť.

(2) Ak štátne notárstvo nerozhodne samo podľa odseku 1 o odvolaní, rozhodne o ňom krajský súd.

§ 23

(1) Vydané rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatné.

(2) Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie v ňom určená. Ak v rozhodnutí nie je určená povinnosť na plnenie, je rozhodnutie vykonateľné, len čo nadobudlo právoplatnosť; štátne notárstvo však môže určiť, ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu, že takéto rozhodnutie je vykonateľné bez zreteľa na právoplatnosť.

§ 24

Vo veciach právoplatne skončených je prípustná obnova konania s výnimkou rozhodnutí, zrušenie alebo zmenu ktorých možno dosiahnuť podľa tohto zákona inak. O povolení obnovy rozhoduje štátne notárstvo, ktoré vydalo vo veci rozhodnutie.

§ 25

Použitie Občianskeho súdneho poriadku

Ak nie je v tomto zákone ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA O KONANÍ

Prvá hlava

Konanie o dedičstve

Všeobecné ustanovenia

§ 26

(1) Na konanie o dedičstve je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo ak ho nemožno zistiť, štátne notárstvo, v obvode ktorého mal naposledy pobyt.

(2) Ak nie je takéto štátne notárstvo, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je poručiteľov majetok. Medzi niekoľkými takto príslušnými štátnymi notárstvami patrí vec tomu štátnemu notárstvu, ktoré prvé urobilo úkon.

(3) Predbežné vyšetrenia (§ 29) a neodkladné opatrenia (§ 30) môže vykonať podľa možnosti a podľa potreby ktorékoľvek štátne notárstvo.

§ 27

(1) Štátne notárstvo začne konanie i bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

(2) Orgán obce poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode štátnemu notárstvu príslušnému na prejednanie dedičstva (§ 26).

§ 28

Účastníkmi konania sú tí, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak niet takýchto osôb, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 38, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 32 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb (§ 32 ods. 2).

§ 29

(1) V predbežnom vyšetrení si štátne notárstvo obstará údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Toto vyšetrenie sa nemusí konať, ak maloletý poručiteľ bol v čase úmrtia v spoločnej domácnosti s rodičmi alebo s jedným z nich a nezanechal majetok.

(2) Ak poručiteľ zanechal závet, štátne notárstvo zistí jeho stav a obsah; to isté urobí štátne notárstvo, ktoré má závet v úschove, na dožiadanie štátneho notárstva, na ktorom sa vedie konanie o dedičstve.

§ 30

(1) Ak to vyžaduje verejný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí štátne notárstvo aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti a postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov. V osobitných prípadoch, najmä ak je súčasťou dedičstva podnik, štátne notárstvo rozhodne o ustanovení správcu dedičstva alebo jeho časti z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu možno ustanoviť toho, kto s ustanovením súhlasí.

(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä uložením na štátnom notárstve alebo u uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste, zákazom výplaty u dlžníka alebo súpisom na mieste samom.

(3) Pri predaji hnuteľných vecí postupuje štátne notárstvo primerane podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí pri výkone rozhodnutia súdom, ibaže by štátne notárstvo prikročilo k inému spôsobu predaja.

(4) Ustanovený správca dedičstva alebo jeho časti robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom štátnym notárstvom. Ak to štátne notárstvo uloží, predkladá mu správca priebežne správy o svojej činnosti. Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom štátneho notárstva konečnú správu o svojej činnosti. Štátne notárstvo potom rozhodne o odmene a náhrade výdavkov, ktoré správcovi uhradia dedičia a v prípade § 462 Občianskeho zákonníka štát. Správca za svoju činnosť zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka.

§ 31

V konaní o dedičstve spolupôsobia miestne orgány štátnej správy na dožiadanie štátneho notárstva na zistenie úplného podkladu pre rozhodnutie, predovšetkým súčinnosťou pri predbežnom vyšetrení, pri zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri predaji vecí, pri zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a pri súpise na mieste samom.

Zastavenie konania

§ 32

(1) Ak poručiteľ nezanechal majetok, štátne notárstvo konanie zastaví.

(2) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho štátne notárstvo vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaviť.

(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 sa nemožno odvolať.

Prejednanie dedičstva

§ 33

(1) Ak konanie nebolo zastavené podľa § 32, štátne notárstvo upovedomí tých, o ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca; túto lehotu môže štátne notárstvo z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne ich poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.

(2) Peňažné organizácie podávajú štátnemu notárstvu v dedičskom konaní na jeho dopyt správy o vkladoch, ak je im známe, že vklad patrí poručiteľovi, alebo ak sú v dopyte uvedené údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladu.

§ 33a

(1) Účastníci sú povinní prispieť štátnemu notárstvu pravdivými a úplnými údajmi na spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci.

(2) Peňažné organizácie podávajú štátnemu notárstvu v dedičskom konaní na jeho dopyt správy o vkladoch, ak je im známe, že vklad patrí poručiteľovi, alebo ak sú v dopyte uvedené údaje potrebné na zistenie totožnosti vkladu.

§ 34

(1) Ak mal poručiteľ s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, štátne notárstvo rozhodne o všeobecnej cene tohto majetku v čase smrti poručiteľa a podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka určí, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi. Ak rozhodnutie závisí na skutočnosti, ktorá zostala medzi pozostalým manželom a niektorým z dedičov sporná, postupuje štátne notárstvo podľa § 18.

(2) Ak štátne notárstvo zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, rozhodne o ňom dodatočne podľa odseku 1; pritom vychádza z pôvodného rozhodnutia.

§ 35

Štátne notárstvo zistí majetok poručiteľa a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Pokiaľ medzi účastníkmi zostali sporné aktíva alebo pasíva, postupuje podľa § 18.

§ 36

Na návrh dedičov štátne notárstvo vyhláškou vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú štátne notárstvo určí vo vyhláške, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli.

§ 37

(1) Na podklade zistenia podľa § 35 štátne notárstvo určí všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.

(2) Ak štátne notárstvo zistí skôr, než dedičské konanie je právoplatne skončené, nové skutočnosti, ktoré vyžadujú zmenu tohto rozhodnutia, vykoná potrebnú opravu novým rozhodnutím.

§ 38

(1) Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu štátneho notárstva, ktoré dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(2) Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho štátne notárstvo ako dedičstvo.

§ 39

(1) Ak je len jeden dedič, štátne notárstvo mu potvrdí, že nadobudol dedičstvo.

(2) Ak je niekoľko dedičov a ak sa vyporiadajú na štátnom notárstve medzi sebou o dedičstve dohodou, štátne notárstvo schváli dohodu, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.

(3) Ak nedošlo k dohode alebo ak ju štátne notárstvo neschválilo, štátne notárstvo potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.

§ 40

(1) Štátne notárstvo v rozhodnutí o dedičstve vykoná určenie podľa § 37 a

a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo

b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu alebo

c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predloženého dedičstva na úhradu dlhov alebo

d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode.

(2) Ustanovenie § 17 ods. 1 zostáva nedotknuté.

(3) Pokiaľ štátne notárstvo dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváli, potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým dohoda nebola schválená.

§ 41

Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia, presahujúce rámec obvyklého hospodárenia, len s privolením štátneho notárstva.

§ 42

(1) Rozhodnutím podľa § 38 až 40 je prejednanie dedičstva skončené.

(2) Po právoplatnosti tohto rozhodnutia štátne notárstvo zruší vykonané zabezpečenia dedičstva; taktiež zruší všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o prejednaní dedičstva nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň oznámi organizáciám, v ktorých sú tieto hodnoty uložené, komu sa majú vydať. Ak oprávnený nie je v čase realizácie dedičstva známy alebo ak je jeho pobyt neznámy, postupuje štátne notárstvo primerane podľa § 74 a 75; lehota podľa § 74 ods. 2 začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo.

(3) Hodnoty uvedené v odseku 2 možno však vydať dedičom, len ak boli zaplatené notárske poplatky.

§ 43

(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 38, môže byť nariadená likvidácia dedičstva. Štátne notárstvo o tom rozhodne bez návrhu alebo na návrh účastníka. Štátne notárstvo rovnako postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.

(2) V rozhodnutí o nariadení likvidácie štátne notárstvo urobí výzvu, aby mu veritelia oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú štátne notárstvo vo vyhláške určí, a upozorní ich, že pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú.

(3) Len čo rozhodnutie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť, nepostupuje sa už podľa ustanovení § 38 až 42.

§ 44

(1) Likvidáciu dedičstva štátne notárstvo vykoná predajom všetkých poručiteľových vecí podľa ustanovení o predaji vecí pri výkone rozhodnutia. Do likvidačnej podstaty patria i veci, ktoré by inak nepodliehali výkonu rozhodnutia.

(2) O veciach, ktoré sa nepodarilo takto predať, rozhodne štátne notárstvo, že pripadajú štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Hodnota týchto vecí sa nezapočítava štátu na jeho prípadný dedičský podiel ani na jeho pohľadávku, ak je veriteľom poručiteľa. Ak sú na veciach, ktoré pripadnú štátu, zabezpečené vecné práva, bremená alebo obmedzenia prevodu nehnuteľnosti, zanikajú ku dňu smrti poručiteľa.

(3) Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, štátne notárstvo ho rozdelí bez zreteľa na tento zánik.

§ 45

(1) Štátne notárstvo vykoná rozvrh výťažku predaja medzi veriteľov.

(2) Z likvidačnej podstaty štátne notárstvo postupne uhradí pohľadávky podľa týchto skupín:

a) náklady poručiteľovej choroby a primeraného pohrebu, trovy konania a splatné výživné,

b) dlžné dane a poplatky,

c) ostatné pohľadávky.

(3) Ak úhrn pohľadávok v prvej skupine prevyšuje likvidačnú podstatu, tieto pohľadávky sa uhradia pomerne. Obdobne sa postupuje i v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľnosti alebo záložnými právami a pohľadávky náhrady práv a vecných bremien podľa ich poradia.

§ 46

Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho, štátne notárstvo zruší rozhodnutie o dedičstve podľa § 38 až 40.

§ 47

Ak sa objaví po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, nejaký poručiteľov majetok alebo dlh, štátne notárstvo vykoná o tomto majetku dedičské konanie.

§ 48

Rozhodnutie štátneho notárstva nebráni, okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, tomu, kto nebol účastníkom dedičského konania, z ktorého rozhodnutie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva v občianskom súdnom konaní.

§ 49

Vzťah k cudzine

(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci československého štátneho notárstva, štátne notárstvo vykoná predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné potvrdenie o výsledku tohto vyšetrenia.

(2) Ak sa má vydať majetok do cudziny, štátne notárstvo o tom upovedomí československých dedičov a veriteľov vyhláškou; známym účastníkom sa táto vyhláška doručí.

Druhá hlava

Konanie o umorovaní listín

§ 50

(1) Na prejednanie návrhu, aby bola listina vyhlásená za umorenú, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého má navrhovateľ bydlisko, a ak nemá bydlisko, v obvode ktorého sa zdržuje. Ak sa navrhovateľ nezdržuje v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je platobné miesto.

(2) Návrh na umorenie listiny môže podať, kto má na tom právny záujem.

§ 51

(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na uplatnenie práva.

(2) V konaní na štátnom notárstve nemožno umoriť peniaze, loterné lósy, stávkové lístky, vkladné knižky, lístky a známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.), listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej československej organizácii v tuzemsku cenu tovaru a listiny, na podklade ktorých možno uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie.

§ 52

Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť, ten, kto má listinu, a ten, kto podal námietky.

§ 53

V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. Je potrebné predložiť odpis listiny alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne i iné osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od iných listín toho istého druhu. Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.

§ 54

(1) Ak štátne notárstvo zistí, že listina, umorenie ktorej bolo navrhnuté, nebola vystavená alebo že nie je stratená ani zničená, alebo umoreniu bránia iné prekážky, konanie zastaví.

(2) Inak štátne notárstvo uverejní vyhlášku obsahujúcu výzvu, aby sa ten, kto má listinu, prihlásil do jedného roka na štátnom notárstve, ktoré vydalo vyhlášku, a podľa možnosti predložil listinu, alebo aby podal námietky proti návrhu.

(3) Ak sa umoruje zmenka, štátne notárstvo zakáže, aby sa podľa nej platilo, a uverejní vyhlášku, v ktorej určí lehotu dvoch mesiacov namiesto lehoty uvedenej v odseku 2.

§ 55

(1) Ak ide o listinu na doručiteľa, vyhlášková lehota sa skončí až za rok po zročnosti pohľadávky z listiny. O poistkách na doručiteľa platí však ustanovenie § 54 ods. 2.

(2) Lehota (§ 54) sa počíta pri zmenke, ak nie je ešte zročná, od prvého dňa po jej zročnosti; ak je už zročná, odo dňa uverejnenia vyhlášky.

§ 56

(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti navrhovateľovi premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na výplatu peňažnej sumy podľa listiny.

(2) Ten, komu bola vyhláška doručená alebo kto sa o nej mohol pri náležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať právami z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju alebo vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný zadržať predloženú listinu a oznámiť štátnemu notárstvu, kto ju predložil.

(3) Rozhodnutie podľa odseku 2 môže štátne notárstvo na žiadosť navrhovateľa vydať už pred vydaním vyhlášky. Rozhodnutie o tom štátne notárstvo doručí účastníkom a uverejní vyhláškou.

§ 57

(1) Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke, je navrhovateľ, ktorý sa vykáže vyhláškou, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky, ak dá primeranú zábezpeku, dokiaľ nie je zmenka vyhlásená za umorenú. Ak nedá túto zábezpeku, môže žiadať zloženie dlžnej sumy do úschovy štátneho notárstva.

(2) Ustanovenis o umorení zmenky sa primerane použijú na umorenie šeku.

§ 58

Štátne notárstvo preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak pritom zistí, že listina nie je stratená alebo zničená, alebo že neboli podmienky pre začatie umorovacieho konania, konanie zastaví.

§ 59

(1) Ak uplynula lehota a ak nedôjde k zastaveniu konania, štátne notárstvo na ďalší návrh vyhlási listinu za umorenú. Návrh je potrebné podať do jedného mesiaca po uplynutí lehoty.

(2) Ak sa taký návrh nepodá, štátne notárstvo konanie zastaví. Na tento následok je potrebné navrhovateľa výslovne upozorniť vo vyhláške, ktorá sa mu doručí (§ 54 ods. 2).

§ 60

Rozhodnutie o umorení listiny nahradzuje umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.

Tretia hlava

Konanie o registrácii zmlúv

§ 61

Na registráciu je príslušné štátne notárstvo, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka. Ak sú nehnuteľnosti v obvode niekoľkých štátnych notárstiev, je na konanie o registrácii príslušné štátne notárstvo, ktoré najskôr začne konanie.

§ 62

(1) Konanie o registrácii, ktorého účastníkmi sú účastníci zmluvy, prípadne ich právni nástupcovia, začne štátne notárstvo na návrh ktoréhokoľvek z nich.

(2) Z návrhu musí byť zrejmé, kto návrh podáva, čoho sa domáha, a musí byť k nemu pripojený prvopis zmluvy.

§ 63

(1) Štátne notárstvo preskúma zmluvu z hľadiska oprávnenia účastníkov s predmetom zmluvy nakladať, či je zmluva uzavretá v predpísanej forme, či zmluvné prejavy účastníkov sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť nie je obmedzená.

(2) Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka.

§ 64

(1) Ak sú splnené podmienky § 63 ods. 1, štátne notárstvo rozhodne, že zmluvu registruje. V opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.

(2) Rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje alebo sa zamieta návrh na registráciu, sa doručí všetkým účastníkom zmluvy, prípadne ich právnym nástupcom. Iba samotným záznamom v spise možno vydať rozhodnutie, ktorým sa zmluva registruje, ak registráciu navrhli všetci účastníci zmluvy.

(3) Účinky registrácie nastávajú dňom vydania rozhodnutia, ktorým sa zmluva registrovala.

§ 65

(1) Rozhodnutie o registrácii vyznačí štátne notárstvo na prvopise zmluvy s uvedením dňa, ktorým nastávajú právne účinky registrácie.

(2) Prvopis zmluvy s vyznačením jej registrácie doručí štátne notárstvo účastníkovi, ktorému zo zmluvy vznikajú práva k nehnuteľnosti (nadobúdateľovi pri prevode nehnuteľnosti, záložnému veriteľovi pri založení nehnuteľnosti a oprávnenému zo vznikajúceho vecného bremena, prípadne vlastníkovi nehnuteľnosti pri zániku vecného bremena); ak sú títo účastníci viacerí, doručí sa prvopis zmluvy jednému z nich. Zároveň zašle štátne notárstvo overený odpis zmluvy s vyznačením jej registrácie príslušnému územnému orgánu geodézie a kartografie (ďalej len „orgán geodézie").

(3) Štátne notárstvo vedie zbierku overených odpisov registrovaných zmlúv.

(4) Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu vráti štátne notárstvo navrhovateľovi prvopis zmluvy.

Štvrtá hlava

Konanie o úschovách

§ 66

(1) Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci, ktoré sa hodia na úschovu, ak podľa vyhlásenia zložiteľa sa do úschovy skladajú za účelom splnenia dlhu alebo jeho zabezpečenia.

(2) Na konanie je príslušné ktorékoľvek štátne notárstvo.

§ 67

Konanie sa začína na návrh.

§ 68

(1) Účastníkom konania je ten, kto peniaze alebo veci do úschovy skladá (zložiteľ) a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze alebo veci určené (oprávnený). Po právoplatnosti rozhodnutia o prijatí úschovy je účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

(2) Štátne notárstvo návrh na prijatie peňazí alebo vecí do úschovy zamietne, ak by prijatie úschovy odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo.

§ 69

(1) Ak si úschova vyžiada trovy, uloží štátne notárstvo zložiteľovi, aby dal primeraný preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, štátne notárstvo zamietne návrh na prijatie úschovy; takto rozhodne aj v prípade, ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy alebo ak sa veci nehodia na úschovu.

(2) Ak zložiteľ v určenej lehote nezloží preddavok na trovy na ďalšie obdobie, štátne notárstvo mu uschovanú vec vráti. Ak to nie je možné alebo ak sa zložiteľ zdráha vec prijať, speňaží ju štátne notárstvo spôsobom ustanoveným pre súdny výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a výťažok uloží do úschovy; na tento postup sa musí zložiteľ upozorniť.

§ 70

Ak je na štátnom notárstve zložená náhrada za vyvlastnený majetok, štátne notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným, ak možno ich uplatňované nároky zo zloženej sumy plne uspokojiť alebo ak došlo medzi nimi k dohode o rozvrhu; inak štátne notárstvo vydá zloženú sumu oprávneným podľa právoplatného rozhodnutia súdu o rozvrhu.

§ 71

(1) Predmet úschovy zloženej za účelom splnenia dlhu vydá štátne notárstvo oprávnenému na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo preto, že niekto iný než oprávnený uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, ktorého súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy oprávnenému, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých účastníkov a osoby, pre nesúhlas s plnením ktorej došlo k zloženiu do úschovy. Súhlas zložiteľa treba len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

(2) Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy na jeho žiadosť,

a) ak oprávnený prejaví s týmto postupom súhlas, alebo

b) ak oprávnený štátnemu notárstvu vyhlási, že predmet úschovy neprijíma, alebo

c) ak sa oprávnený nevyjadrí v lehote určenej štátnym notárstvom, hoci sa na dôsledky nevyjadrenia upozornil.

(3) Zložiteľovi vydá štátne notárstvo predmet úschovy aj vtedy, ak požiada o jeho vydanie v lehote podľa § 74 a pokiaľ sa v tejto lehote o vydanie predmetu úschovy neprihlási oprávnený alebo iná osoba, ktorá preukáže právo na vydanie predmetu úschovy.

(4) Inej osobe, než ktorá je uvedená v odseku 1, žiadajúcej o vydanie predmetu úschovy, ho vydá štátne notárstvo len so súhlasom zložiteľa a oprávneného.

§ 72

Predmet úschovy zloženej za účelom zabezpečenia práv a povinností vydá štátne notárstvo zložiteľovi len so súhlasom oprávneného, prípadne oprávnenému len so súhlasom zložiteľa.

§ 73

Ak bol súhlas na vydanie predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného príslušného štátneho orgánu, ktorý určil, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

§ 74

(1) Štátne notárstvo, u ktorého sú úschovy podľa § 66, rozhodne po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto neprihlási do jedného roka odo dňa vyhlásenia, a že tým zaniknú práva účastníkov aj iných osôb k predmetu úschovy. Toto rozhodnutie uverejní štátne notárstvo vyhláškou a doručí ho účastníkom konania.

(2) Podľa odseku 1 možno postupovať vtedy, ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o prijatí úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy vydať.

(3) Ak v ročnej lehote dôjde žiadosť o vydanie predmetu úschovy, postupuje štátne notárstvo podľa § 71 a 72.

(4) Uplynutím ročnej lehoty uvedenej v odseku 1, ak sa v tejto lehote žiadosť o vydanie predmetu úschovy nepodala, nadobudne predmet úschovy štát. Uplynutím tejto lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej žiadosti právoplatným rozhodnutím nevyhovelo.

§ 75

(1) Ak pripadne predmet úschovy štátu ako stará úschova, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k predmetu úschovy.

(2) V ostatných prípadoch prijatím veci do notárskej úschovy, jej vrátením alebo vydaním nie sú dotknuté práva účastníkov ani iných osôb k predmetu úschovy.

§ 78

Zvláštne úschovy

Ak štátne notárstvo prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými predpismi, spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet, ustanoveniami tohto zákona o úschovách, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

PIATA ČASŤ

OSTATNÁ ČINNOSŤ ŠTÁTNEHO NOTÁRSTVA

Všeobecné ustanovenia

§ 89

Štátne notárstvo poskytuje fyzickým a právnickým osobám právne porady z odboru svojej činnosti, poučuje ich o ich právach a povinnostiach a dáva im návod na úkony, ktoré je potrebné vykonať na štátnom notárstve. Tiež zabezpečuje, aby občania boli pri úkonoch pred štátnym notárstvom riadne zastúpení (§ 14).

§ 90

(1) V tejto svojej činnosti štátne notárstvo skúma, či žiadaný úkon sa neprieči zákonu. Ak má dôvodne za to, že tomu tak je, úkon odmietne. O vylúčení pracovníkov štátnych notárstiev z tejto činnosti platí ustanovenie § 12.

(2) Štátne notárstvo môže spísať listinu o právnom úkone len vtedy, ak má preukázané, že účastníci sú na tento úkon oprávnení. Ak to nemožno preukázať inak, štátne notárstvo vychádza z vyhlásenia účastníkov; takéto vyhlásenie treba pojať do listiny.

(3) Notárske zápisnice a ich rovnopisy, protesty zmeniek a iných listín, osvedčenia, overenia a výpisy z pozemkových kníh sú verejnými listinami.

§ 90a

(1) Štátne notárstvo na žiadosť zložiteľa prijíma do úschovy

a) listiny, najmä závety, s výnimkou listín, ktorých obsah nemôže posúdiť,

b) peniaze, ak mu boli odovzdané, aby ich vydalo určitému príjemcovi.

(2) O prijatí úschovy vydáva štátne notárstvo zložiteľovi potvrdenie.

(3) Predmet úschovy podľa odseku 1 písm. b) vráti štátne notárstvo zložiteľovi, ak sa nepodarí splniť jeho príkaz.

(4) Ak sa štátnemu notárstvu nepodarí predmet úschovy vydať oprávnenému, ani osobe, ktorá preukáže právo na vydanie predmetu úschovy, ani zložiteľovi, postupuje podľa § 74 a 75. Lehota podľa § 74 ods. 2 sa počíta odo dňa zloženia úschovy, prípadne odo dňa, keď sa mal predmet úschovy vydať.

(5) Ak je na štátnom notárstve uložený závet, môže ho štátne notárstvo vydať poručiteľovi na jeho žiadosť alebo jeho zástupcovi, ktorý sa preukáže plnomocenstvom poručiteľa, výslovne ho na to splnomocňujúceho.

Notárske zápisnice o právnych úkonoch

§ 91

Štátne notárstvo spisuje účastníkom podľa ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať štátne notárstvo, ktoré notársku zápisnicu spísalo, alebo štátne notárstvo ním dožiadané.

§ 92

(1) Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) miesto a čas úkonu,

b) označenie štátneho notárstva a jeho sídlo, ako aj meno a priezvisko štátneho notára, pred ktorým účastníci notársku zápisnicu podpísali,

c) meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) účastníkov, zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d) údaj, či sú účastníci spôsobilí na právne úkony,

e) obsah úkonu,

f) potvrdenie, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,

g) podpisy účastníkov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

h) odtlačok guľatej pečiatky štátneho notárstva a podpis štátneho notára.

(2) Ak štátny notár nepozná účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne, musí sa mu totožnosť preukázať úradným preukazom alebo potvrdiť dvoma svedkami totožnosti. Ak štátny notár nepozná týchto svedkov osobne, musí sa mu ich totožnosť preukázať úradným preukazom. Ak sa údaje podľa odseku 1 pod písm. d) opierajú len o vyhlásenie účastníkov, uvedie sa táto okolnosť v zápisnici.

§ 93

(1) Ak štátne notárstvo spisuje notársku zápisnicu s niekym, kto nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu.

(2) Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, a pri predčítaní zápisnice i jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí.

(3) Štátny notár môže pribrať svedkov úkonu i v iných prípadoch, ak to považuje za účelné.

§ 94

Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť maloletí, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo tí, ktorí nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom, ďalej tí, ktorí sú na veci zúčastnení, a pracovníci štátneho notárstva, ktoré zápisnicu spisuje.

§ 95

(1) Ak je účastník hluchý alebo nemý, ak však môže čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje. Ak nemôže čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý jeho dôverník, ktorý sa s ním vie dorozumieť. Jeho prostredníctvom štátny notár zistí, či účastník zápisnicu schvaľuje.

(2) Dôverník musí mať náležitosti spôsobilého svedka; môže ním však byť i osoba účastníkovi blízka.

§ 96

(1) Ak účastník alebo niektorý svedok úkonu nepozná jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje, priberie sa tlmočník. Tlmočník musí mať náležitosti spôsobilého svedka (§ 94), môže ním však byť aj pracovník štátneho notárstva, ktoré notársku zápisnicu spisuje.

(2) Ak štátny notár pozná jazyk, v ktorom koná účastník alebo svedok, možno upustiť od pribrania tlmočníka.

§ 97

(1) Notárske zápisnice sa uschovávajú na štátnom notárstve a nesmú sa nikomu vydať.

(2) Notárska zápisnica môže sa požičať len súdu alebo prokurátorovi s výnimkou notárskej zápisnice o závete, ktorú nemožno požičať nikomu.

(3) Výnimku z ustanovení odsekov 1 a 2 môže ustanoviť Ministerstvo spravodlivosti.

§ 98

(1) Z notárskych zápisníc, s výnimkou závetu, možno vydávať rovnopisy.

(2) Ak nie je v zápisnici určené inak, môžu sa jej rovnopisy vydať účastníkom alebo ich zástupcom, a to i opätovne. Niekomu inému môžu sa vydať, len keď všetci účastníci k tomu privolia v pôvodnej alebo osobitne o tom spísanej zápisnici.

(3) Tým, ktorí osvedčia na veci právny záujem, možno vydať zo zápisnice obyčajné alebo overené odpisy.

Spisovanie iných písomností

§ 99

(1) Ak to súvisí s jeho činnosťou, štátne notárstvo môže spísať účastníkom aj písomnosti, ktoré nemajú formu notárskej zápisnice, najmä vyhlásenia s právnymi účinkami, ako aj podania na štátne orgány.

(2) Ak štátne notárstvo spisuje závet, urobí tak vždy vo forme notárskej zápisnice. Len vo forme notárskej zápisnice možno urobiť písomné právne úkony, pri ktorých osobne konajú tí, ktorí nemôžu písať alebo čítať.

Osvedčovanie právne významných skutočností

§ 100

(1) Štátne notárstvo na žiadosť účastníka osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatňovanie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky, najmä tiež protestuje zmenky a iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva. O zistení skutočnosti spíše notársku zápisnicu, pre ktorú platia primerane ustanovenia o notárskych zápisniciach o právnych úkonoch. Z notárskych zápisníc možno vydávať notárske osvedčenia a odpisy, pre ktoré primerane platia ustanovenia § 98 ods. 2 a 3.

(2) Štátne notárstvo overuje pravosť podpisu na listinách a odpisy (fotokópie) listín; pri púhom overení nie je štátne notárstvo zodpovedné za obsah listiny ani za splnenie poplatkových povinností. Overenie nevykoná na listinách, obsah ktorých nemôže spoľahlivo posúdiť alebo obsah ktorých je zrejme v rozpore s právnymi predpismi.

Správa pozemkových a železničných kníh

§ 101

(1) Štátne notárstvo vedie správu pozemkových a železničných kníh a na žiadosť z nich vydáva výpisy.

(2) Žiadatelia si môžu sami vyhotovovať odpisy, výpisy a poznámky z pozemkových a železničných kníh.

(3) Pozemkové knihy má v úschove štátne notárstvo, v obvode ktorého sú zapísané nehnuteľnosti. Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom dopravy určí, ktoré štátne notárstva majú v úschove železničné knihy.

Spolupôsobenie pri evidencii nehnuteľností

§ 102

(1) Ak je predmetom dedičského konania nehnuteľnosť, štátne notárstvo zašle orgánu geodézie svoje právoplatné rozhodnutie, ktorým bolo skončené dedičské konanie, a zároveň mu oznámi, ktoré obmedzenia viaznúce na nehnuteľnosti majú sa v evidencii nehnuteľností zapísať.

(2) Ak štátne notárstvo vykoná registráciu zmluvy, zašle jej odpis orgánu geodézie a súčasne mu oznámi, ktoré obmedzenia viaznúce na nehnuteľnostiach majú sa v evidencii nehnuteľností zapísať. Ak predmetom zmluvy nie je prevod celej nehnuteľnosti alebo ak je predmetom zmluvy iba zriadenie zálohu na nehnuteľnosť, štátne notárstvo oznámi orgánu geodézie súčasne všetky údaje potrebné na to, aby právne vzťahy k celej nehnuteľnosti a príslušné obmedzenia mohli sa v evidencii nehnuteľností zapísať.

(3) Ak štátne notárstvo pri nariadení výkonu rozhodnutia súdom vykoná predaj nehnuteľnosti, zašle orgánu geodézie potvrdenie o tom, komu sa nehnuteľnosť predala a ktorým dňom nadobudol ten, komu sa nehnuteľnosť predala, vlastníctvo.

§ 103

Len čo štátne notárstvo zašle orgánu geodézie rozhodnutie podľa § 102 ods. 1 až 3, uzavrie príslušnú vložku pozemkovej knihy.

§ 103a

Úschova pre iné orgány

(1) Štátne notárstvo prijíma do úschovy peniaze a iné hnuteľné veci v súvislosti s trestným alebo iným súdnym konaním. Peniaze a iné hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada na správu ich majetku, a preddavky a iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním, sa však skladajú na súde.

(2) O prijatí úschovy vydá štátne notárstvo potvrdenie.


ŠIESTA ČASŤ

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 104

(1) Ministerstvo spravodlivosti ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom bližšiu úpravu činnosti a organizácie štátnych notárstiev, najmä na uľahčenie styku s organizáciami a s občanmi a na zjednodušenie a zhospodárnenie práce, ďalej bližšiu úpravu postupu na jednotlivých úsekoch činnosti štátneho notárstva včítane priznávania náhrad svedkom, znalcom a tlmočníkom, osvedčovanie a overovanie, spisovanie notárskych zápisníc, návrhov a iných písomností, ustanoví spôsob tvorby a úschovy spisov a manipulácie s nimi a postup súvisiaci s vyrubovaním notárskych poplatkov.

(2) Na splnenie účelu uvedeného v odseku 1 Ministerstvo spravodlivosti môže na prechodný čas určiť sídla štátnych notárstiev odchylne od všeobecnej úpravy.

§ 105

(1) Ministerstvo spravodlivosti určí, ktoré jednoduchšie úkony a za akých podmienok môžu vykonávať notárski čakatelia a iní pracovníci štátnych notárstiev. Takto poverení pracovníci štátnych notárstiev vykonajú sľub podľa § 9 do rúk vedúceho štátneho notára.

(2) Proti rozhodnutiu vydanému podľa tohto poverenia notárskym čakateľom alebo iným pracovníkom štátneho notárstva možno sa odvolať ako proti inému rozhodnutiu štátneho notárstva; odvolanie sa však najprv predloží vedúcemu štátnemu notárovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak má za to, že sa mu má celkom vyhovieť, alebo ho predloží krajskému súdu, aby o ňom rozhodol. Ak vedúci štátny notár rozhodne sám o odvolaní, možno proti takémuto rozhodnutiu podať odvolanie podľa ustanovenia § 21 ods. 1.

§ 106

(1) Pokiaľ nie je ďalej ustanovené niečo iné, platí tento zákon i pre veci začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

(2) Súd dokončí podľa doterajších predpisov konanie vo veciach, v ktorých bolo u neho už začaté konanie.

(3) Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použijú sa doterajšie predpisy.

§ 107

Pokiaľ okresný súd pred účinnosťou tohto zákona nerozhodol o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu štátneho notárstva, postúpi ho príslušnému súdu na vybavenie.

§ 108

Vo veciach úschov vedených doteraz na súde pokračuje štátne notárstvo v konaní, len čo doteraz príslušný súd preniesol úschovu na štátne notárstvo.

§ 109

Vyrubovanie notárskych poplatkov a konanie o nich upravujú osobitné predpisy.

§ 110

Zrušujú sa:

1. zákon č. 116/1951 Zb. o štátnom notárstve;

2. zákon č. 52/1954 Zb., ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva;

3. nariadenie ministra spravodlivosti č. 117/1951 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 116/1951 Zb. o štátnom notárstve;

4. ustanovenia § 16 ods. 2 písm. a), § 19 ods. 1 písm. c), § 20 ods. 2 písm. b) a § 21 písm. d) zákona č. 62/1961 Zb. o organizácii súdov, pokiaľ upravujú príslušnosť pre rozhodovanie o sťažnostiach a o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam štátnych notárstiev, a právo predsedu krajského súdu podávať sťažnosť pre porušenie zákona proti týmto rozhodnutiam;

5. nariadenie ministra spravodlivosti č. 42/1960 Zb. o sídlach a územných obvodoch štátnych notárstiev.

§ 111

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.

Čl. II

1. Tento zákon platí aj pre konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

2. Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona, použijú sa doterajšie predpisy.

3. Pokiaľ predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli peniaze alebo veci prijaté do úschovy a doterajšie predpisy pre tento druh úschovy vylučovali použitie ustanovení o starých úschovách (§ 74), začína plynutie lehoty podľa § 74 ods. 2 dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; ak sa má však predmet úschovy vydať neskoršie, začína plynutie lehoty až dňom, ktorým sa má predmet úschovy vydať.


Novotný v. r.

Fierlinger v. r.

Lenárt v. r.


S-EPI, s.r.o. © 2010-2019, všetky práva vyhradené