Obsah:
4.1. K špecifikám pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva a športu
4.2. Stručne k zdaňovaniu príjmov lekárov a iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
I. Plnenia prijaté (poskytnuté) v r. 2018 – 2019
II. Plnenia prijaté v r. 2020 – stručne k zmenám od 1. 1. 2020
4.1. K špecifikám pri zdaňovaní príjmov z duševného vlastníctva a športu
Rozoberme si problematiku možných spôsobov zdaňovania príjmov z duševného vlastníctva:
- Prostredníctvom podaného daňového priznania – nikdy nie zrážkou dane podľa § 43 ZDP – sa zdaňujú príjmy:
- z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel (napr. maľba, socha a pod.) na vlastné náklady a
- z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva (napr. ak ide o práva priemyselného vlastníctva) alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva (napr. zmluvný prevod patentu).
Príklad č. 8:
Pán Chudý je akademický maliar. Jeden z jeho obrazov si kúpila pani Nová. Aj tento príjem si zdaní pán Chudý – zahrnie ho do príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP v daňovom priznaní – a vydá kupujúcej doklad podľa § 16 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pani Novej nevznikajú v tejto súvislosti žiadne povinnosti.
- Príjmy autorov a výkonných umelcov podľa zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení zákona č. 125/2016 Z. z. patriace do § 6 ods. 2 písm. a) a § 6 ods. 4 ZDP sa zdaňujú alternatívne – prednostne zrážkou dane podľa § 43 ods. 3 písmeno h) ZDP, ale ak je vopred uzavretá dohoda podľa § 43 odseku 14, vyplácajúci subjekt daň nevyberie zrážkou a daňovník si príjem zdaní sám prostredníctvom podaného daňového priznania.
Daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písmeno h) ZDP sa zdaňujú príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) a aj príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4, ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 odseku 14 ZDP, t. j. vopred neuzatvorí s platiteľom dane dohodu o nezrážaní dane.
Dohodu je povinný platiteľ dane oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá (do 31. 1.), a to na predpísanom tlačive.
Obidva spôsoby majú v konkrétnych situáciách svoje výhody i nevýhody.
Príklad č. 9:
Vydavateľ (právnická osoba) sa s autorom príspevku do časopisu pánom Milým (písomne vopred) nedohodol na nevybratí dane zrážkou z autorskej odmeny, ktorú mu vyplatí.
Zo sumy 300 € tento platiteľ dane v januári roku 2020 zrazil a odviedol sumu vo výške 2 % do Literárneho fondu, t. j. 6 €, ako aj daň sadzbou 19 % zo sumy 294 € (300 € – 6 €), t. j. 55,86 €.
Tým je tento príjem definitívne daňovo vyrovnaný (ani sa nemôže uviesť v daňovom priznaní).
Výhodou tohto spôsobu zdanenia je nižšia administratívna náročnosť (pričom, ak okrem tohto príjmu daňovníkovi plynie zdaniteľný príjem len zo závislej činnosti, môže mu zamestnávateľ vykonať za určených podmienok iba ročné zúčtovanie), ďalej to, že sa uplatní len sadzba dane 19 % (nemôže tu dôjsť k progresii zdanenia), že nie je potrebná registrácia v zmysle § 49a ods. 4 ZDP, nie je potrebné žiadne oznamovanie (napr. zdravotnej poisťovni), neplatí sa z tohto príjmu (ani) poistné na zdravotné a sociálne poistenie.
Nevýhodou je to, že daň sa vyberá zo základu dane bez uplatnenia výdavkov [v súlade s § 43 ods. 5 písm. b) ZDP sa prihliadne len na zrazený príspevok do umeleckých fondov], ako aj bez uplatnenia NČZD (ak však daňovník dosahuje aj iné aktívne príjmy, NČZD si uplatní pri nich) a daňového bonusu. V tomto prípade nie je možné vykázať daňovú stratu, ani znižovať tento ZD o odpočet strát z predchádzajúcich rokov.
Za nevýhodu možno považovať tiež to, že sa tu nedá uplatniť ani pri nízkych príjmoch do 100 000 € sadzba dane 15 %.
Príklad č. 10:
Platiteľ dane a výkonný umelec pán Tenor sa v januári 2020 písomne dohodli, že z príjmu 4 000 €, ktorý mu ...