Dohody o určení cien ďalšieho predaja (RPM), dohody obmedzujúce hospodársku súťaž

V obchodnej praxi sa bežne stretávame s dohodami medzi dodávateľmi (obchodníkmi) a odberateľmi (distribútormi), kedy sa „silnejšia“ strana snaží určiť ceny tovaru svojim distribútorom. Sú takéto dohody legálne? Áno, aj nie.

Problematika dohôd o určení cien ďalšieho predaja je otázkou spadajúcou pod oblasť súťažného práva a sama osebe je považovaná za jeden z výrazných problémov, ktorý nemá jednoznačné riešenie. Na väčšine trhov pôsobia rôzni dodávatelia, ktorí predávajú svoj tovar zákazníkom prostredníctvom distribútorov. Dodávatelia uzatvárajú s distribútormi rôzne zmluvy, ktoré nie sú založené len na lineárnej cenotvorbe, ale aj na viacerých vertikálnych dohodách, ktoré majú schopnosť obmedziť rozhodovanie jednej zo strán, oslabiť konkurenciu v rámci distribútorov, dodávateľov a pod.

Vertikálne dohody (na rozdiel od dohôd horizontálnych) môžu aj nemusia mať negatívny vplyv na hospodársku súťaž, preto aj pohľad odbornej verejnosti je na tieto dohody rozporuplný. Vďaka existencii viacerých ekonomických štúdií dokazujúcich skutočnosť, že vertikálne dohody môžu mať aj pozitívny dosah na trh, zastáva množstvo odborníkov názor, žeby prípady obmedzenia určovania cien pre ďalší predaj mali byť posudzované jednotlivo.

Dohody o určení cien ďalšieho predaja sú obvykle označované skratkou „RPM“, t. j. resale price maintenance. RPM môže mať viacero podôb, okrem iného:

a) určenie fixnej ceny predávaného tovaru,

b) určenie maximálnej ceny predávaného tovaru,

c) určenie minimálnej ceny predávaného tovaru.

RPM, najmä dohody určujúce minimálne a fixné ceny, môžeme zaradiť medzi dohody vertikálneho cenového kartelu, ktoré sú v súlade s princípom „hardcore“ v rámci európskeho právneho prostredia zakázané, a to z dôvodu, že bránia distribútorovi znížiť konečnú cenu produktov. Napriek uvedenému Európska únia nepristupuje k daným dohodám v zmysle pravidla „per se illegal“, pretože obchodníci majú šancu preukázať, že uzatvorené dohody spôsobujú pozitívne efekty v rámci fungovania trhu, ktoré prevažujú nad tými negatívnymi.

Právne prostredie EÚ sa značne odlišuje od právneho prostredia existujúceho v rámci USA či vo Švajčiarsku, kde sa do popredia dostal ďalší princíp týkajúci sa RPM, a to princíp „rule of reason“, ktorý takéto dohody povoľuje za predpokladu dodržania istých podmienok.

Argumentácia zákazu dohôd o cenách v zmysle princípu „hardcore“ stojí na presvedčení, že tieto dohody vedú k priamemu ohrozeniu cenovej konkurencie, čo následne ohrozuje postavenie spotrebiteľov, resp. odberateľov, a tak dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže. Napriek tomu, že európske právo presadzuje „hardcore“ prístup, uplatnenie, resp. zohľadnenie prístupu „rule of reason“ môžeme vidieť v rozhodovacej praxi viacerých orgánov.

RPM nebudú v zmysle „rule of reason“ považované za protiprávne, pokiaľ je ich dôvodom ekonomická efektivita a zároveň vertikálne obmedzenie neovplyvňuje významne hospodársku súťaž. V rámci uplatnenia princípu „rule of reason“ je významné rozhodnutie vo veci LEEGIN, kedy spoločnosť Leegin odmietla dodávať tovar tým maloobchodníkom, ktorí predávali so zľavami pod úroveň odporučených cien. Najvyšší súd USA (Supreme Court of the United States) rozhodol, že dohody RPM nie sú per se (ako také) zakázané a je možné prihliadať skôr k princípu „rule of reason“, pretože nie je možné s istotou tvrdiť, že RPM dohody vždy smerujú k obmedzeniu hospodárskej súťaže, t. j. pravidlo posudzovania takých dohôd podľa princípu per se je nevhodné.

Slovenská a česká legislatíva presadzuje princíp „hardcore“, to znamená, že obchodníci, ktorí predávajú tovar na ďalšiu distribúciu, by sa nemali snažiť ovplyvňovať hospodársku súťaž tým, že budú svojim distribútorom určovať ceny, za ktoré bude tovar predávaný. Takéto dohody sú zákonom zakázané, pokiaľ tieto dohody nespadajú do dohôd v zmysle individuálnej alebo skupinovej výnimky. Napriek intenzívnej snahe Protimonopolného úradu Slovenskej republiky alebo Úřadu pro ochranu hospodářské soutěže však k správaniu obmedzujúcemu hospodársku súťaž dochádza v rámci obchodovania veľmi často. Konanie spoločností smerujúce k určovaniu cien ďalšieho predaja je tolerované zo strany obchodných partnerov, ktorí sa obávajú, že ak daný tovar nebudú predávať za stanovené ceny, obchodníci im ho nebudú ďalej dodávať.

Protimonopolný úrad vo svojom komentári k dohodám obmedzujúcim hospodársku súťaž (dostupné na: http://www.antimon.gov.sk/-4-6-dohoda-obmedzujuca-sutaz/) uvádza, že:

  -dohody smerujúce k priamemu alebo nepriamemu určeniu cien zvyčajne predstavujú najzávažnejšie porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, ktoré priamo smeruje k poškodeniu zákazníkov, lebo cena je jedným z najdôležitejších nástrojov súťaže...

Súvisiace odborné články

Súvisiace autorsky spracované rozhodnutie súdu

Súvisiace dokumenty

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


Autori

  • JUDr. Mária Kevická, PhD.

Dátum publikácie

  • 9. 8. 2018

S-EPI, s.r.o. © 2010-2018, všetky práva vyhradené