Smernica o výkone finančnej kontroly

Komentár k odseku 1

Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o kontrole a audite“) zrušený s tým, že nová právna úprava výkonu finančnej kontroly nadobudla účinnosť 1. 1. 2016 a upravovala základné pravidlá, ciele a spôsob vykonávania finančnej kontroly. Zákon o kontrole a audite bol novelizovaný dva razy, a to zákonom č. 177/2018 Z. z. [zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)] a zákonom č. 372/2018 Z. z. (zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 177/2018 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony). Cit. zákon č. 177/2018 Z. z. sa však finančnej kontroly vôbec nedotýka – upravuje podmienky vymenovania vnútorného a vládneho audítora, a preto táto úprava nie je predmetom tejto smernice.

Vo vzťahu k riešenej problematike medzi najzávažnejšie zmeny pri výkone finančnej kontroly od roku 2016 patrí:

• zavedenie novej terminológie, precizovanie pôvodnej terminológie,
• zrušenie správ finančnej kontroly a zriadenie Úradu vládneho auditu,
• zrušenie kontrolného mechanizmu a následná finančná kontrola,
• zrušenie priebežnej finančnej kontroly,
• zmena pojmu verejné prostriedky na verejné financie a precizovanie pojmu,
• zavedenie nových druhov finančnej kontroly,
• zavedenie zodpovednosti, podľa ktorej za vykonanie finančnej kontroly zodpovedá štatutárny orgán orgánu verejnej správy,
• zavedenie oprávnenej osoby a povinnej osoby a súčasné zrušenie kontrolného orgánu a kontrolovaného subjektu, auditovaného subjektu, auditovanej osoby,
• zjednotenie postupov pri výkone finančnej kontroly (okrem základnej finančnej kontroly) s postupmi pri výkone auditov,
• zavedenie odlišností pri výkone finančnej kontroly a auditov,
• zmeny v ohlasovacej povinnosti pri porušení finančnej disciplíny,
• zmeny v pokutách a ukladaní sankcií.

Od 1. 1. 2019 ide vo vzťahu k finančnej kontrole o nasledujúce zmeny:

• nová definícia prizvanej osoby, podľa ktorej prizvaná osoba nevykonáva administratívnu finančnú kontrolu či finančnú kontrolu na mieste, ale sa tejto kontroly len zúčastňuje, je potrebný jej súhlas na prizvanie, účasť prizvanej osoby na oboch kontrolách sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, náklady vzniknuté v súvislosti s účasťou na administratívnej finančnej kontrole a na finančnej kontrole na mieste prizvanej osobe uhrádza ten orgán, ktorý túto osobu prizval, ak sa prizvaná osoba s orgánom verejnej správy nedohodne inak,
• zavádza sa nový hodnotiaci mechanizmus, a to „hodnotenie kvality výkonu finančnej kontroly“,
• v nadväznosti na zavedenie hodnotenia kvality výkonu finančnej kontroly sa upravuje aj definícia oprávnenej osoby (množina oprávnených osôb sa rozširuje o Ministerstvo financií Slovenskej republiky a o Úrad vládneho auditu, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly – platí aj pre audit, pričom ale hodnotenie výkonu auditu sa netýka finančnej kontroly),
• obdobne a z toho istého titulu sa upravuje definícia povinnej osoby,
• definuje sa pojem „hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly“,
• vo vzťahu k finančnej kontrole sa súčasťou finančného riadenia zabezpečovaného orgánom verejnej správy od roku 2019 stalo aj zabezpečovanie splnenia opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku, t. j. splnenia prijatých opatrení (vzťahuje sa na nedostatky zistené pri výkone finančnej kontroly, a to pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• cieľom finančnej kontroly od roku 2019 je aj predchádzanie korupcii,
• novým cieľom finančnej kontroly je aj overovanie splnenia opatrení k nedostatkom zisteným administratívnou finančnou kontrolou alebo finančnou kontrolou na mieste prijatých povinnou osobou na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
• upravilo sa vyjadrenie, ktoré uvádzajú osoby vykonávajúce základnú finančnú kontrolu na doklade súvisiacom s finančnou operáciou alebo jej časťou,
• pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste od roku 2019 platí, že oprávnená osoba dáva povinnej osobe „odporúčania“ na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku a povinná osoba „prijíma opatrenia“ na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku,
• od povinnej osoby vyžaduje oprávnená osoba predloženie „písomného zoznamu opatrení prijatých na nápravu nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku“ (ďalej len „písomný zoznam prijatých opatrení“), pričom v správe určuje lehotu na zaslanie zoznamu prijatých opatrení povinnou osobou,
• oprávnená osoba môže požadovať od povinnej osoby „prepracovanie písomného zoznamu prijatých opatrení“ a „predloženie prepracovaného písomného zoznamu prijatých opatrení v lehote určenej oprávnenou osobou“ v prípade, ak oprávnená osoba odôvodnene predpokladá vzhľadom na závažnosť nedostatkov, že prijaté opatrenia nie sú účinné,
• oprávnená osoba samozrejme vyžaduje od povinnej osoby splnenie prijatých opatrení (uvedených v zozname prijatých opatrení), a to v lehote ňou určenou; s týmto zámerom zasiela oprávnená osoba výzvu povinnej osobe na predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení (v lehote po doručení zoznamu prijatých opatrení od povinnej osoby a pred uplynutím lehoty na splnenie prijatých opatrení uvedenej v správe z administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• povinnosťou povinnej osoby je od roku 2019 splniť prijaté opatrenia v lehote určenej oprávnenou osobou (táto lehota patrí medzi náležitosti správy/čiastkovej správy),
• oprávnená osoba je povinná písomne vyzvať povinnú osobu pred uplynutím lehoty na splnenie prijatých opatrení uvedenej v správe/čiastkovej správe na predloženie dokumentácie preukazujúcej splnenie prijatých opatrení a povinná osoba je povinná na základe tejto výzvy zaslať v lehote na splnenie opatrení uvedenej v správe/čiastkovej správe dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení,
• oprávnená osoba od roku 2019 v správe/čiastkovej správe určuje 2 lehoty, v ktorých je povinná osoba povinná najprv zaslať oprávnenej osobe písomný zoznam prijatých opatrení (ktorý oprávnená osoba vyhodnotí a je oprávnená žiadať o jeho prepracovanie, ak predpokladá, že prijaté opatrenia sú neúčinné) a následne v druhej lehote zaslať oprávnenej osobe dokumentáciu preukazujúcu splnenie prijatých opatrení na odstránenie nedostatkov uvedených v správe/čiastkovej správe, ako i príčin ich vzniku.

Zákon o kontrole a audite zavádza aj mnohé ďalšie zmeny, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú priamu súvislosť s výkonom finančnej kontroly, a preto im nie je v smernici vymedzený žiaden priestor (pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky – ďalej len „MF SR“, zriadenie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, zmeny v orgánoch vykonávajúcich audit, povinnosť správcu kapitoly štátneho rozpočtu zriadiť útvar vnútorného auditu a zabezpečiť vykonávanie vnútorného auditu minimálne dvoma svojimi zamestnancami, zavedenie odbornej spôsobilosti aj pre vnútorných audítorov a jej preukazovanie, zmeny v režime vzdelávania audítorov a zavedenie povinných limitov odborného vzdelávania, zmeny v menovaní a odvolaní vnútorného audítora a vládneho audítora a pod.).

Od roku 2019 medzi zmeny, ktoré boli zakotvené do zákona o kontrole a audite a ktoré nemajú priamy vplyv na výkon finančnej kontroly, patrí napr.:

• zavedenie hodnotenia kvality vykonávania auditu (vnútorného, ako i vládneho),
• prenos legislatívy vo veci rozhodovania v konaní o porušení finančnej disciplíny zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z. z.“) do zákona o kontrole a audite,
• prenos kompetencie o ukladaní a vymáhaní sankcií za porušenie finančnej disciplíny zo zákona č. 523/2004 Z. z. do zákona o kontrole a audite,
• súčasťou finančného riadenia je aj zavedenie a dodržiavanie pravidiel a postupov na účely zamedzenia a predchádzania korupcii,
• v rámci finančného riadenia orgán verejnej správy bude zabezpečovať aj splnenie opatrení prijatých na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku (vzťahuje sa na nedostatky zistené nielen pri výkone vnútorného a vládneho auditu, ale aj na nedostatky zistené pri výkone administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste),
• rozšírili sa kompetencie Výboru pre vnútorný audit a vládny audit, mení sa zloženie výboru,
• menia sa aj zásady vzdelávania vnútorných a vládnych audítorov,
• ustanovujú sa možnosti zániku funkcie vnútorného audítora a vládneho audítora.

Naďalej sa zachováva predpoklad, že finančná operácia sa z časového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, a preto sa v celom zákone naďalej používa pojem „finančná operácia a jej časti“. Finančnou operáciou alebo jej časťou sa rozumie príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Aj keď to zákon o kontrole a audite menovite neuvádza, verejné financie sa môžu používať, poskytovať či prijímať v hotovosti alebo bezhotovostne.

Od 1. marca 2022 ide vo vzťahu k finančnej kontrole o nasledovné zmeny:

• Aktualizácia zákona o kontrole a audite má pozitívny dosah na zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie [implementuje sa čl. 74 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom a rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (ďalej len „všeobecné nariadenie“), ktorý predpokladá vykonávanie kontroly na základe analýzy rizík].
• Aktualizáciou zákona o kontrole a audite sa vytvoril právny základ na overovanie poskytnutia verejných financií administratívnou finančnou kontrolou len s tými skutočnosťami (podľa § 6 ods. 4 zákona o kontrole a audite), ktoré budú určené na základe písomnej analýzy rizík. Úprava sa využije pre účely výkonu finančnej kontroly v oblasti implementácie fondov EÚ. To povedie k zefektívneniu výkonu administratívnej finančnej kontroly, pretože sa zníži administratívna záťaž zamestnancov orgánov verejnej správy vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu.
• Zaviedla sa tiež možnosť podpisovať v odôvodnených prípadoch návrh správy/návrh čiastkovej správy a správu/čiastkovú správu z administratívnej finančnej kontroly alebo finančnej kontroly na mieste len jedným zo zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorý vykonal finančnú kontrolu. Je to zmena voči pôvodnej právnej úprave, kedy boli  potrebné podpisy všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, ktorí dané kontroly vykonali. Uvedené tiež povedie k zefektívneniu výkonu administratívnej finančne kontroly.
• Umožnilo sa externalizovať výkon administratívnej finančnej kontroly a finančnej kontroly na mieste. Môže ich vykonávať iný orgán verejnej správy, ak tak ustanovia osobitné predpisy.
• Precizujú sa niektoré ustanovenia procesných pravidiel výkonu finančnej kontroly a auditu.

Z pôvodnej terminológie, ako i z novelizovanej terminológie sú dôležité pojmy:

• Verejné financie – ide o finančné prostriedky podľa osobitného predpisu [prostriedky podľa § 2 písm. a), e) a f) a § 35a zákona č. 523/2004 Z. z., t. j. všetky verejné prostriedky, s ktorými nakladajú a hospodária všetky subjekty verejnej správy vrátane prostriedkov Európskej únie a odvodov Európskej únii], t. j. finančné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, finančné prostriedky z rozpočtov členských štátov Európskej únie a finančné prostriedky z rozpočtov iných štátov ako členských štátov Európskej únie určené na financovanie alebo spolufinancovanie programov Európskej únie; v prípade, ak osoba použije na spolufinancovanie programov realizovaných na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo určené na spolufinancovanie programov Európskej únie vlastné zdroje, považujú sa tieto tiež za verejné financie.
• Osoba – rozumie sa ňou spolu právnická osoba a fyzická osoba okrem prípadov, ak sa v zákone o kontrole a audite uvádza jednotlivo „fyzická osoba“ alebo iba „právnická osoba“.
• Orgán verejnej správy – rozumie sa ním subjekt verejnej správy podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.) a právnická osoba, prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie.
• Finančná operácia alebo jej časť – ide o príjem, poskytnutie alebo použitie verejných financií, právny úkon alebo iný úkon majetkovej povahy. Nerozhoduje, či ide o príjem, poskytnutie alebo použitie v hotovosti alebo bezhotovostne.
• Oprávnená osoba – je ňou orgán verejnej správy, ak vykonáva administratívnu finančnú kontrolu alebo finančnú kontrolu na mieste (je potrebné poznamenať, že oprávnená osoba je zavedená aj pri auditoch, napr. správca kapitoly štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu, ktorým je § 9 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., ak vykonáva vnútorný audit); samozrejme, neaplikuje sa pri základnej finančnej kontrole. Oprávnenou osobou je aj MF SR a Úrad vládneho auditu, ak hodnotia kvalitu vykonávania finančnej kontroly a auditu.
• Povinná osoba – orgán verejnej správy, jeho vnútorný organizačný útvar a osoba, ak sa u nich vykonáva alebo sa má vykonať administratívna finančná kontrola, finančná kontrola na mieste (alebo aj vnútorný audit, vládny audit alebo hodnotenie kvality vykonávania finančnej kontroly a auditu); neaplikuje sa pri základnej finančnej kontrole.
• Prizvaná osoba – môže ňou byť zamestnanec iného orgánu verejnej správy, zamestnanec právnickej osoby, cudzinec (§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a iná fyzická osoba, ak ich orgán verejnej správy prizval na účasť na administratívnej finančnej kontrole, finančnej kontrole na mieste (alebo aj auditu). Prizvaná osoba už nevykonáva finančnú kontrolu či audity, ale sa len zúčastňuje na finančnej kontrole/audite. Spravidla prizvaná osoba poskytuje stanovisko k vymedzenému problému alebo sa zaoberá len určitou časťou predmetu kontroly, na ktorú je odborníkom; nepozná postupy kontroly/auditu, ale pozná vecnú stránku špecifického problému, ku ktorému vypracúva stanovisko/posudok. Jej zistenia v rámci kontrolných postupov/postupov auditu spracuje do správy určený člen kontrolnej/audítorskej skupiny. Predložením stanoviska sa spravidla končí účasť prizvanej osoby na kontrole/audite.
• Zamestnanec – rozumie sa ním fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu (napr. štátni zamestnanci, colníci, príslušníci Policajného zboru a SIS, hasiči, profesionálni vojaci a pod.), ale i osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Komentár k odseku 2

Vychádzajúc z Metodického odporúčania sekcie auditu a kontroly Ministerstva financií SR č. MF/010400/2020 k finančnej kontrole vykonávanej podľa zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné vnímať finančnú kontrolu ako súhrn nástrojov orgánu verejnej správy, ktorých cieľom je najmä zabezpečiť hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť finančných operácií alebo ich častí. Orgán verejnej správy je povinný nielen vytvoriť efektívne finančné riadenie v oblasti finančnej kontroly, ale ho aj zachovávať a rozvíjať. Je však zodpovednosťou orgánu verejnej správy vhodne nastaviť finančné riadenie pre oblasť finančnej kontroly, pričom jeho jednotlivými podsystémami sú základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste. Konečná zodpovednosť za vykonanie finančnej kontroly (akejkoľvek) je však na štatutárnom orgáne orgánu verejnej správy.

Zákonom o kontrole a audite sú upravené len všeobecné pravidlá pre vecnú, ako i formálnu stránku vykonávania finančnej kontroly, ale podrobnejšie rozpracovanie výkonu jednotlivých typov finančných kontrol ponecháva cit. zákon na jednotlivé orgány verejnej správy, ktoré si systém nastavia podľa podmienok svojich organizácií, zohľadňujúc tak individuálne činnosti a procesy orgánov verejnej správy. Orgán verejnej správy má nastaviť a následne realizovať finančnú kontrolu tak, aby sa zohľadňovali jeho osobitosti, a to pri zachovaní požiadaviek zákona o kontrole a audite. Odporúča sa nastaviť procesy výkonu finančnej kontroly tak, aby tieto reflektovali požiadavky zákona o kontrole a audite vrátane jednotlivých osobitostí orgánu verejnej správy, ale súčasne systém nemá predstavovať prílišnú administratívnu záťaž pre zamestnancov orgánu verejnej správy vykonávajúcich finančnú kontrolu. V systéme výkonu finančnej kontroly je potrebné eliminovať nasledovné:

• nevhodné, resp. nedostatočne zadefinované finančné operácie a najmä úkony, v prípade ktorých nie je potrebné vykonávať finančnú kontrolu a dodržiavať zásadu „vykonávať finančnú kontrolu vo vzťahu  k finančným operáciám a nie vo vzťahu k dokladom alebo úkonom, ktoré nie sú finančnými operáciami“ (napr. bankový výpis alebo operácie pri inventarizácii),
• vstup takých osôb do finančnej kontroly, ktorých sa finančná operácia vôbec netýka,
• vykonávanie „kontroly“ bez pridanej hodnoty,
• zmätočne nastavené krycie listy bez usmernenia zamestnancov pre ich použitie,
• opakovaný výkon kontroly finančných operácií „pre istotu“, čo vedie k predĺženiu schvaľovacích procesov a znižuje sa efektivita konania orgánu VS.

Na tomto mieste možno jedine odporučiť orgánom verejnej správy, aby prehodnotili nastavenie vykonávania finančnej kontroly s cieľom najprv zefektívniť interne zavedené procesy. Na takto upravený procesný systém nastaviť výkon finančnej kontroly, ktorý nemá spôsobovať neprimeranú záťaž pre zamestnancov orgánu VS vykonávajúcich finančnú kontrolu, ale má byť nastavený tak, aby napomohol k efektívnemu napĺňaniu cieľov finančnej kontroly uvedených v odseku 3 tohto článku.

Komentár k písm. a)

Hospodárnosťou sa na účely tejto smernice rozumie vynaloženie verejných financií na vykonanie činnosti alebo obstaranie tovarov, prác a služieb v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite za najlepšiu cenu.

Efektívnosť zabezpečí výber najvýhodnejšieho vzájomného pomeru medzi použitými verejnými financiami a dosiahnutými výsledkami.

Účinnosťou je plnenie určených cieľov a dosahovanie plánovaných výsledkov vzhľadom na použité verejné financie.

Účelnosťou sa rozumie vzťah medzi určeným účelom použitia verejných financií a skutočným účelom ich použitia.

Pri overovaní realizácie finančnej operácie sa finančná operácia overuje finančnou kontrolou v celom jej priebehu až do momentu dosiahnutia všetkých stanovených cieľov alebo splnenia udržateľnosti finančnej operácie alebo jej časti. Finančná operácia sa z časového hľadiska môže realizovať vo viacerých fázach, t. j. nielen pred vstupom do záväzku, ale i po vstupe do záväzku. Uvedené znamená, že finančná kontrola sa vykonáva počas celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné financie poskytnuté, použité alebo mali byť použité.

V uvedených súvislostiach je potrebné upozorniť na § 31 ods. 15 zákona č. 523/2004 Z. z., podľa ktorého za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. (nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom sa ustanovenie § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. neuplatní (ide o možnosť uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti v § 19 ods. 3 a 6 zákona č. 523/2004 Z. z. až do výšky 40 000 € v správnom konaní). Uvedený postup sa však na iné druhy verejných financií nevzťahuje.

Komentár k písm. e)

Pri podmienkach vo vzťahu k poskytnutiu a použitiu verejných financií je potrebné rozlišovať, či ide o porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy alebo ide o porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté (porušenie zo strany príjemcu pri použití verejných financií). Obe porušenia sú porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. m) a n) zákona č. 523/2004 Z. z.

V prvom prípade (porušenie podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy) sa porušenia finančnej disciplíny dopúšťa samotný poskytovateľ verejných financií (subjekt verejnej správy). Je potrebné dopovedať, že subjektu verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, sa v tomto prípade sankcia za porušenie finančnej disciplíny neukladá. Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, je povinný uplatňovať voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov (napr. zodpovednosť za škodu).

V druhom prípade ide o porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, t. j. príjemca verejných financií pri ich použití nedodrží pravidlá a podmienky, za ktorých boli tieto financie poskytnuté.

Ak príjemcom verejných financií je orgán verejnej správy, sankcia za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z. z. sa neukladá. Orgán verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu, je povinný uplatňovať voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.

Ak príjemcom verejných prostriedkov nie je orgán verejnej správy (je ním napr. podnikateľ, nadácia), tiež sa neukladá sankcia za porušenie finančnej disciplíny podľa cit. písm. n) a nevzťahuje sa na tieto subjekty ani povinnosť uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov (príjemca, ktorý nie je subjektom verejnej správy, nie je povinný postupovať podľa § 31 ods. 7 prvá veta zákona č. 523/2004 Z. z.).

Do pozornosti čitateľov sa odporúča aj ustanovenie § 31 ods. 7 druhá veta zákona č. 523/2004 Z. z., v ktorom sa rieši prípad poskytnutia verejných financií za podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou ich vrátenia. Napr. fyzická osoba dostane nenávratný príspevok na tzv. samozamestnanie. Takouto podmienkou môže byť to, že prijímateľ verejných financií sa počas obdobia dvoch rokov po prijatí príspevku nesmie zamestnať. Ak sa počas určeného obdobia prijímateľ zamestnal do riadneho pracovného pomeru, došlo tak k porušeniu podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátiť poskytnuté verejné financie. Samozrejme, určenie podmienky, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátenia verejných financií, musí byť jednoznačne zakotvené v zmluve o poskytnutí verejných financií, ako i všetky súvisiace náležitosti (čo je porušením podmienky, dokedy a v akom rozsahu je potrebné príspevok vrátiť, komu sa má vrátiť, aká je sankcia za nevrátenie príspevku a pod.). Zákon č. 523/2004 Z. z. ustanovuje, že v takomto prípade (ak sa príspevok nevráti), sa v správnom konaní uloží sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. Touto sankciou je odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále za omeškanie s úhradou odvodu. Sankcia sa však odvádza do štátneho rozpočtu a nie na príjmový účet poskytovateľa, a preto pre poskytovateľa verejných financií nie je tento postup riešením, poskytnuté zdroje sa mu do rozpočtu nevrátia. Vrátenie verejných financií do svojho rozpočtu sa môže pokúsiť vymôcť aj súdnou cestou (ak bola v zmluve o poskytnutí verejných financií jednoznačne určená podmienka, nesplnenie ktorej je spojené s povinnosťou vrátenia verejných financií).

Komentár k písm. h)

Nezrovnalosti, ako i podvody vznikajú najmä ako dôsledok nesplnenia určených cieľov a úloh. Pravdepodobnosť výskytu udalostí s nepriaznivým vplyvom na splnenie určených cieľov a úloh sa nazýva rizikom. V rámci finančného riadenia je potrebné uvedené riziko udržať v primeranej miere, a preto hovoríme o riadení rizík.

Riadením rizík sa rozumie opakujúci sa proces navzájom previazaných činností, ktorých cieľom je riadiť potenciálny vznik rizika, t. j. obmedziť pravdepodobnosť výskytu rizika alebo znížiť jeho vplyv.

Medzi ciele finančnej kontroly sa zaraďuje aj overenie postupu orgánu verejnej správy pri zabezpečovaní procesov s cieľom predchádzania korupcii tak, aby zamestnanci orgánu verejnej správy vykonávajúci finančnú kontrolu napomáhali fungovaniu protikorupčným procesom, ktoré má zabezpečiť orgán verejnej správy v rámci finančného riadenia.

Cieľom uvedených činností je predchádzať nepriaznivým výsledkom, ako i negatívnym javom v činnosti orgánu verejnej správy a zamedziť vzniku nezrovnalostí, podvodom a korupcii.

Komentár k písm. k)

Súvislosti vplývajúce na finančné riadenie

Finančným riadením sa rozumie predovšetkým riadenie rizika a finančnej kontroly tak, aby sa neporušovala platná legislatíva a medzinárodné zmluvy upravujúce poskytovanie finančných prostriedkov zo zahraničia. Súčasne sa má zabezpečiť taká realizácia finančnej operácie alebo jej časti, aby bola hospodárna, efektívna, účinná a účelná a aby bola v súlade s § 6 ods. 4 zákona o kontrole a audite. Patrí k tomu aj overovanie plnenia podmienok na poskytovanie a používanie verejných financií, spoľahlivosť výkazníctva, správnosť a úplnosť informácií o vykonávanej finančnej operácii alebo jej časti, ochrana majetku v správe alebo vo vlastníctve orgánu verejnej správy. Nemožno zabudnúť ani na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, na monitorovanie a hodnotenie činností vykonávaných orgánom verejnej správy s cieľom odstránenia zistených nedostatkov. Dôležité je vylúčenie zásahov smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov vykonávajúcich finančnú kontrolu a prijatie opatrení na nápravu zistených nedostatkov a na odstránenie príčin ich vzniku a uplatnenie opatrení voči zamestnancom zodpovedným za zistené nedostatky. Dôležitou povinnosťou orgánu verejnej správy je určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami.

Komentár k písm. a)

Kontrolou plnenia úloh sa rozumie:

• kontrola plnenia úloh štátnej správy a úloh súvisiacich s výkonom štátnej správy (ak orgán verejnej správy je orgánom štátnej správy),
• kontrola plnenia úloh iného orgánu verejnej správy (ak orgán verejnej správy nie je orgánom štátnej správy).

V prípade, ak orgán verejnej správy nie je orgánom štátnej správy a ani právnickou osobou zriadenou orgánom štátnej správy alebo právnickou osobou založenou orgánom štátnej správy, t. j. orgán verejnej správy nie je oprávnený postupovať pri výkone kontroly plnenia úloh podľa citovaného zákona č. 10/1996 Z. z., môže tento orgán verejnej správy recipovať a rozpracovať ustanovenia II. časti zákona č. 10/1996 Z. z. na vlastné špecifické podmienky a postupovať pri výkone tejto kontroly podľa ustanovení vnútorného predpisu orgánu verejnej správy. Týmto spôsobom vypracovaný postup pri výkone kontroly plnenia úloh orgán verejnej správy môže zapracovať aj do smernice o vnútornom kontrolnom systéme orgánu verejnej správy alebo sa v tejto smernici uvedie, že postup pri kontrole plnenia úloh orgánu verejnej správy upravuje osobitný interný akt riadenia.

Komentár k písm. b)

Finančná kontrola sa od roku 2016 vykonáva ako:

• základná finančná kontrola,
• administratívna finančná kontrola,
• finančná kontrola na mieste.

Základná finančná kontrola a administratívna finančná kontrola (pri poskytnutí verejných financií zákonom určeným subjektom) sú povinné (obligatórne), finančná kontrola na mieste nie je povinná (fakultatívna).

Finančná kontrola ako súčasť finančného riadenia predstavuje nástroj kontroly štatutárneho orgánu verejnej správy, ktorým môže vykonávať kontrolu:

• od stola (prostredníctvom základnej finančnej kontroly a administratívnej finančnej kontroly) alebo
• na mieste (prostredníctvom finančnej kontroly na mieste bez nutnosti vytvoriť na zabezpečenie kontroly na mieste nezávislý a osobitný útvar; osobitný útvar na výkon finančnej kontroly na mieste však možno vytvoriť).

Komentár k odseku 1

Uvádzajú sa základné zložky vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy od 1. 1. 2016 v užšom zmysle. Vnútorný audit je samostatným nástrojom pre štatutárny orgán orgánu verejnej správy a organizačne nepatrí do vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy. Spojením novovytvorenej finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu sa vytvoril nový systém, a to systém verejnej vnútornej kontroly a auditu. Je potrebné dopovedať, že audit vykonávaný verejnou správou zabezpečuje nezávislý pohľad na činnosť orgánu verejnej správy. Delí sa na vnútorný audit a vládny audit. Vnútorný audit vykonáva každý správca kapitoly štátneho rozpočtu v rámci svojho rozpočtu vrátane osôb, ktorým boli verejné financie z jeho rozpočtu poskytnuté a vrátane ním zriadených či založených organizácií. Vykonávanie vládneho auditu je v kompetencii MF SR a Úradu vládneho auditu, a to u všetkých orgánov verejnej správy a osôb, ktorým sa verejné financie poskytli.

Inovovaný vnútorný audit patrí tiež medzi vnútorné mechanizmy orgánu verejnej správy zabezpečujúce kontrolu, overovanie a hodnotenie plnenia cieľov orgánu verejnej správy a jeho riadiacich a kontrolných mechanizmov, ale je vnímaný ako osobitný overovací, kontrolný a vyhodnocovací mechanizmus, pretože bol „zlúčený“ s následnou finančnou kontrolou. Právna úprava (od 1. januára 2016) zákona o kontrole a audite spočívala najmä v zásadných zmenách vo finančnej kontrole, v zjednotení postupov pri výkone niektorých finančných kontrol s postupmi pri výkone auditov (vnútorného a vládneho), v novej terminológii a v novom prístupe k tvorbe, zachovávaniu a rozvíjaniu finančného riadenia.

Zásadnou zmenou bolo zrušenie následnej finančnej kontroly, resp. pretransformovanie inštitútu následnej finančnej kontroly do kompetencií vnútorného auditu pri orgánoch verejnej správy, ktorým je správca kapitoly štátneho rozpočtu.

Tie orgány verejnej správy, ktoré pred rokom 2015 nemali a ani od roku 2016 neboli kompetentné vykonávať vnútorný audit (nie sú kapitoly štátneho rozpočtu), ale pred rokom 2015 boli oprávnené k výkonu následnej finančnej kontroly, majú zákonnú možnosť vykonávať miesto následnej finančnej kontroly finančnú kontrolu na mieste.

Dôsledkom zrušenia mechanizmu následnej finančnej kontroly, a to napriek zavedeniu novej finančnej kontroly na mieste, je, že s transformovaním následnej finančnej kontroly do vnútorného auditu zanikla pozícia klasického „finančného kontrolóra“ vykonávajúceho finančnú kontrolu podľa zákona č. 502/2001 Z. z. Ako vyplýva zo zákona o kontrole a audite, finančnú kontrolu na mieste nevykonáva na kontrolu špeciálne vyškolený zamestnanec (finančný kontrolór), ale ktorýkoľvek zamestnanec orgánu verejnej správy (na základe § 9 ods. 3 zákona o kontrole a audite finančnú kontrolu na mieste vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom). Doterajší finančný kontrolór z hľadiska pracovného zamerania mal a má nasledovné možnosti:

• ostane na pozícii „kontrolór“ a bude vykonávať v súlade s plánom kontrolnej činnosti kontrolu v štátnej správe podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“), prípadne aj sťažnosti, boj proti korupcii a pod.; v podstate ostane samostatný organizačný útvar s pôsobnosťou v oblasti kontroly zachovaný (kontrola v štátnej správe) a súčasne nebude posilnený útvar vnútorného auditu jeho presunom do útvaru auditu; finančný kontrolór môže a nemusí byť poverený výkonom finančnej kontroly na mieste;
• v dôsledku zlúčenia následnej finančnej kontroly s vnútorným auditom na základe organizačnej zmeny bude zaradený do útvaru vnútorného auditu, kde môže vykonávať vnútorné audity ako zamestnanec (audit ale nemôže viesť). Za vnútorného audítora ho môže vymenovať štatutárny orgán správcu kapitoly štátneho rozpočtu až po splnení osobitných kvalifikačných predpokladov, ktorými je odborná spôsobilosť preukázaná, absolvovaním kvalifikačnej skúšky a najmenej dvomi rokmi odbornej praxe v oblasti administratívnej finančnej kontroly, finančnej kontroly na mieste, následnej finančnej kontroly, vnútorného auditu, vládneho auditu alebo kontroly a auditu podľa osobitných predpisov. Ďalšími podmienkami je spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa;
• ak orgán verejnej správy je súčasne aj auditujúcim orgánom (ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu), môže sa po získaní odbornej spôsobilosti a potrebnej praxe stať vládnym audítorom;
• poslednou možnosťou je jeho preradenie (so súhlasom) na inú pozíciu alebo dostane výpoveď z titulu organizačnej zmeny (zrušenie výkonu následnej finančnej kontroly).

Komentár k odseku 2

Zavedenie novoštruktúrovanej finančnej kontroly má na zamestnancov orgánu verejnej správy nasledovné dosahy:

Zmenou štruktúry finančnej kontroly sa zrušila následná finančná kontrola a tým aj pozícia „finančného kontrolóra“. Následná finančná kontrola sa zrušila (transformovala sa do vnútorného auditu). Vnútorný audit je na časovej osi výlučne v pozícii „kontroly ex – post“, ktorá sa vykonáva po dokončení finančnej operácie alebo jej časti.

Na základe tejto časovej charakteristiky, ako i na základe zrušenia následnej finančnej kontroly je zrejmé, že výkon finančných kontrol (základná finančná kontrola, administratívna finančná kontrola) prešiel viac-menej do kompetencie „bežných“ zamestnancov subjektu verejnej správy, t. j. zamestnancov orgánu verejnej správy zodpovedných za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo jej časti, samozrejme aj do kompetencie vedúceho zamestnanca určeného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy. To platí pre výkon základnej finančnej kontroly, rovnako aj pre administratívnu finančnú kontrolu; v prípade finančnej kontroly na mieste je situácia trošku iná.

Finančnú kontrolu na mieste nevykonáva na kontrolnú činnosť špecializovaný zamestnanec (finančný kontrolór, ktorého pozícia bola zrušením následnej finančnej kontroly v podstate zrušená), ale budú ju vykonávať (podľa § 9 ods. 3 zákona o kontrole a audite) „aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom“. Nevylučuje sa, že výkonom finančnej kontroly na mieste bude nakoniec poverený bývalý finančný kontrolór – zákon o kontrole a audite neustanovuje organizačnú nezávislosť útvaru – vykonávajúci kontrolu na mieste od iných organizačných útvarov orgánu verejnej správy. Alternatívnym riešením je, že výkon finančnej kontroly na mieste bude súčasťou opisu činností alebo pracovnej náplne zamestnancov vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu s cieľom umožniť tým istým zamestnancom, ktorí rozhodujú o pridelení finančných prostriedkov prostredníctvom administratívnej finančnej kontroly, aby išli skontrolovať finančnú operáciu aj na miesto. Je v kompetencii štatutárneho orgánu verejnej správy, ako si organizačne usporiada výkon finančnej kontroly podľa zákona o kontrole a audite.

Z novej štruktúry finančnej kontroly vyplýva, že nie je potrebné s cieľom výkonu finančnej kontroly vytvárať osobitný odborný útvar (útvar finančnej kontroly alebo útvar kontroly). Z nastavenia finančnej kontroly v zákone o finančnej kontrole a audite vyplýva, že výkon finančnej kontroly vo všetkých prípadoch budú zabezpečovať najmä zamestnanci orgánu verejnej správy zodpovední za jednotlivé odborné činnosti (podľa povahy finančnej operácie) a určený vedúci zamestnanec. Dochádza tak k zásadnému rozšíreniu pracovných požiadaviek a zvýšeniu nárokov na zamestnancov orgánu verejnej správy zodpovedných za jednotlivé odborné činnosti, ktorí budú musieť zvládnuť okrem svojej doterajšej práce aj výkon jednotlivých finančných kontrol. Pre potreby výkonu finančnej kontroly na mieste je možné však nezávislý odborný útvar na jej vykonávanie vytvoriť. Očakáva sa, že uvedené skutočnosti spôsobia problémy najmä v tých prípadoch výkonu finančnej kontroly, kde výsledkom kontroly je správa (administratívna finančná kontrola a finančná kontrola na mieste). Tento postup je v súlade so zásadou uplatňovanou v zákone o kontrole a audite – kto verejné financie poskytuje, má možnosť ich aj kontrolovať.

Komentár k písm. a)

Štatutárny orgán orgánu verejnej správy podľa zákona o kontrole a audite vykonáva základnú finančnú kontrolu, ako i administratívnu finančnú kontrolu. Podľa cit. zákona alternatívne obe kontroly môže vykonávať aj štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy určený vedúci zamestnanec orgánu verejnej správy.

Orgán verejnej správy podľa novej právnej úpravy od 1. marca 2022 je povinný vytvoriť, zachovávať a rozvíjať finančné riadenie. Táto povinnosť nie je mnohými orgánmi verejnej správy plnená. Štatutárny orgán verejnej správy si môže určiť osobu alebo organizačný útvar, ktorý bude v rámci orgánu verejnej správy implementovať finančné riadenie, ale zodpovednosť za finančné riadenie nemožno preniesť na túto osobu alebo organizačný útvar. Za finančné riadenie, t. j. za jeho vytvorenie, zachovávanie a rozvíjanie, zodpovedá jedine štatutárny orgán verejnej správy.

Možno zhrnúť, že štatutárny orgán orgánu verejnej správy:

• zodpovedá za vytvorenie, zachovanie a rozvíjanie finančného riadenia,
• zodpovedá za vykonanie finančnej kontroly,
• vykonáva základnú finančnú kontrolu osobne alebo určí vedúceho zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý túto kontrolu vykoná,
• vykonáva administratívnu finančnú kontrolu osobne alebo určí vedúceho zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorý túto kontrolu vykoná,
• vydáva písomné poverenie na vykonanie finančnej kontroly na mieste alebo písomne splnomocňuje ním určeného vedúceho zamestnanca na vydanie poverenia pre výkon finančnej kontroly na mieste.

Komentár k písm. b)

Úlohy určené vnútorným kontrolným systémom orgánu verejnej správy plní útvar vnútornej kontroly (vnútorná kontrola), ktorý po zrušení následnej finančnej kontroly od roku 2016 zabezpečuje len vykonanie kontroly plnenia úloh či už v štátnej správe, alebo v inom orgáne verejnej správy, ktorý nie je štátnym orgánom (napr. Slovenský pozemkový fond), a to na základe zákona č. 10/1996 Z. z. Pre potreby výkonu finančnej kontroly na mieste možno vytvoriť nový útvar. Tento organizačný útvar vykonáva finančnú kontrolu na mieste (na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom). Útvar vnútornej kontroly môže v „menších“ orgánoch verejnej správy zabezpečovať vykonávanie finančnej kontroly na mieste, ako i kontrolu plnenia úloh a ďalšie úlohy (sťažnosti, boj proti korupcii a pod.). Takýto útvar sa nevytvorí, ak výkon finančnej kontroly na mieste je súčasťou opisu činností alebo pracovnej náplne zamestnancov vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Alternatívne riešenie je, ak sa útvar vytvorí pre zabezpečenie výkonu kontroly plnenia úloh štátnej správy (zákon č. 10/1996 Z. z.) a pre riešenie sťažností a boja proti korupcii s tým, že výkon finančnej kontroly na mieste nebude kompetenciou tohto útvaru, ale jej výkon bude súčasťou opisu činností alebo pracovnej náplne zamestnancov vykonávajúcich administratívnu finančnú kontrolu. Možnosťou je aj poverenie výkonom finančnej kontroly na mieste zamestnanca útvaru vnútornej kontroly, a to bývalého finančného kontrolóra, ktorý vykonával pred rokom 2016 následnú finančnú kontrolu. Je v kompetencii orgánu verejnej správy zabezpečiť vykonávanie finančnej kontroly na mieste tak, aby sa plnili úlohy orgánu verejnej správy.

Dopovedáme, že i keď v rámci zrušenia následnej finančnej kontroly bol kontrolný orgán zrušený, v rámci organizačnej štruktúry orgánu verejnej správy úlohy orgánu kontroly plní naďalej konkrétny organizačný útvar, a to útvar vnútornej kontroly podľa zákona
č. 10/1996 Z. z.

Komentár k odseku 3 písm. d)

Zamestnancom sa rozumie fyzická osoba v pracovnom pomere, osoba pracujúca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako i zamestnanci pracujúci v inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

Úlohy základnej finančnej kontroly, ako i úlohy administratívnej finančnej kontroly plnia zamestnanci organizácie, a to zamestnanci zodpovední za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo jej časti podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu verejnej správy. Je potrebné pamätať na to, že dôležitou povinnosťou orgánu verejnej správy je určiť pri poskytovaní a použití verejných financií také podmienky, aby bolo zabezpečené hospodárne, efektívne, účinné a účelné hospodárenie s verejnými financiami a úlohou finančnej kontroly je o. i. kontrolovanie plnenia tejto dôležitej povinnosti.

Úlohy finančnej kontroly na mieste môžu plniť zamestnanci orgánu verejnej správy, ktorí vykonali administratívnu finančnú kontrolu, ak je súčasťou ich pracovnej náplne alebo ich plnia iní zamestnanci orgánu verejnej správy (aspoň dvaja zamestnanci orgánu verejnej správy na základe písomného poverenia vydaného štatutárnym orgánom orgánu verejnej správy alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom). Títo zamestnanci môžu byť začlenení do útvaru vnútornej kontroly alebo iného nezávislého organizačného útvaru.

Komentár k ods. 4

Plán kontrolnej činnosti sa vypracúva na obdobie 1 roka alebo polročne. Výkon kontroly plnenia úloh v rámci vnútorného kontrolného systému orgánu verejnej správy na príslušný kalendárny rok alebo polrok určuje plán kontrolnej činnosti orgánu verejnej správy vydaný osobitným interným aktom riadenia. Obsahom plánu kontrolnej činnosti už, samozrejme, nie je následná finančná kontrola. Základná finančná kontrola nie je súčasťou plánu kontrolnej činnosti orgánu verejnej správy, pretože sa povinne vykonáva pri každej finančnej operácii. Finančná kontrola na mieste má síce fakultatívny charakter, ale v prípade, ak je orgán verejnej správy rozhodnutý, že ju bude vykonávať, možno ju tiež zaradiť do plánu kontrolnej činnosti. V prípade administratívnej finančnej kontroly možno tiež zvážiť jej zaradenie do plánu kontrolnej činnosti orgánu verejnej správy, a to najmä v prípade, ak existuje v čase tvorby plánu kontrolnej činnosti vedomosť o tom, že orgán verejnej správy poskytne alebo už poskytol verejné financie inej osobe, alebo sa tieto poskytujú v súlade s osobitným predpisom (napr. zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Mimoriadne kontroly sa vykonávajú ako kontroly plnenia úloh štátnej správy, pričom môže byť písomné poverenie vydané vedúcim orgánu kontroly alebo ním splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Mimoriadne možno vykonať aj administratívnu finančnú kontrolu, ak nie sú tieto kontrolné akcie zaradené do plánu kontrolnej činnosti alebo je nevyhnutné jej vykonanie. Obdobne aj finančnú kontrolu na mieste je možné vykonať ako mimoriadnu kontrolnú akciu.

Komentár k odseku 5

Základným a principiálnym rozdielom medzi finančnou kontrolou a vnútorným auditom je to, že prvý nástroj len overuje a druhý nástroj overuje, hodnotí a navrhuje riešenia na zvýšenie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti, ako i účelnosti použitia verejných financií vrátane riadiacich a kontrolných systémov.

Vnútorný audit je mechanizmus, ktorého súčasťou je súhrn nezávislých, objektívnych, overovacích, hodnotiacich, uisťovacích a konzultačných činností zameraných na zdokonaľovanie riadiacich a kontrolných procesov v orgáne verejnej správy so zohľadnením medzinárodne uznávaných audítorských štandardov. Nie je súčasťou vnútorného kontrolného systému a ani súčasťou finančnej kontroly, je to samostatný overovací, hodnotiaci a zdokonaľujúci mechanizmus.

Komentár k odseku 6

Verejné financie možno poskytovať aj prostredníctvom právnickej osoby, ktorej boli tieto poskytnuté z rozpočtu orgánu verejnej správy alebo za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, alebo ktorej boli verejné financie poskytnuté v súlade s osobitným predpisom –poskytujú sa verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, alebo prostredníctvom ktorej sa poskytujú verejné financie v súlade s osobitným predpisom [čl. 4 a čl. 23 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013].

Aj prostredníctvom inej osoby možno poskytovať verejné financie, a to vtedy, ak verejné financie boli inej osobe poskytnuté orgánom verejnej správy z jeho rozpočtu alebo jej boli poskytnuté verejné financie, za ktoré zodpovedá orgán verejnej správy, alebo jej boli poskytnuté verejné financie v súlade s osobitným predpisom [čl. 4 a čl. 23 nariadenia (EÚ) č. 1299/2013]; poslednou možnosťou je poskytnutie verejných financií právnickou osobou podľa predchádzajúceho odseku alebo právnickou osobou v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti orgánu verejnej správy (správca kapitoly štátneho rozpočtu), alebo právnickou osobou, v ktorej orgán verejnej správy vykonáva akcionárske práva alebo práva vyplývajúce z vlastníctva majetkových podielov alebo ktorú spravuje.