Zmier ako nástroj restoratívnej politiky v trestnom práve

JUDr. Ivan Syrový, PhD.
advokát 
člen I. odvolacieho senátu na sudcov
venuje sa publikačnej ako aj lektorskej činnosti

PhDr. Eva Srnová
probačná a mediačná úradníčka na Okresnom súde Bratislava III.

Zmier v trestnom konaní považujeme za inštitút, kde sa oprávnenia poškodeného najviac približujú oprávneniam obvineného. Už len z tohto dôvodu by si zasluhoval omnoho väčšiu pozornosť tak v odbornej literatúre, ale najmä v aplikačnej praxi. V skutočnosti je ale uzatvorenie a schválenie zmieru skôr výnimočná situácia. V našom príspevku sa preto pokúsime poukázať na dôvody tohto stavu, ale aj popísať význam a priebeh zmierovacieho konania. Len cez pochopenie výhod zmieru možno dosiahnuť zmenu. Naše nazeranie na tento inštitút je totiž také, že prioritne by si prokurátor aj súd mali položiť otázku : „je možné uzatvoriť v tejto veci zmier?“ a až keď dospejú k negatívnej odpovedi, zvažujú využitie iných možností. Platná právna úprava vytvára dostatočný priestor na omnoho častejšie ukončenie trestného konania uzatvorením zmieru. Problém nie je zákon, ale jeho aplikácia v konkrétnych prípadoch. V ďalšom texte budeme pracovať so zmierom rešpektujúc podmienky a obmedzenia dané Zákonom č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej aj ako „Trestný poriadok“)

Relevantná úprava v medzinárodných dohovoroch

V súvislosti s medzinárodnými dohovormi zasahujúcimi do oblasti trestného práva sa spomínajú najmä práva obvineného. Na súdoch sa argumentuje porušením práva na spravodlivý proces, no tento poukaz sa týka skoro výlučne práv obvineného. Je preto potrebný hlbší exkurz do dokumentov Rady Európy ako aj Európskej únie, aby sme vnímali dôležitosť postavenia poškodeného alebo obete v trestnom konaní, aj vďaka tomu pochopili významu takého ukončenia trestného konania, ktoré nehľadí len na záujem štátu na náležitom zistení trestného činu a spravodlivom potrestaní páchateľov, ale bude rešpektovať, že v trestnom konaní sa rieši často aj záujem ďalšieho subjektu, a to poškodeného. Tento záujem je vyjadrený vo výraze restoratívna politika alebo restoratívna funkcia. Ak zadáme do cambridgeského výkladového slovníka výraz restorative, dostaneme odpoveď, že ide o niečo, vďaka čomu sa cítiš lepšie alebo máš viac energie, ak sa cítiš unavený alebo chorý. something that makes you feel better or more energetic if you are feeling tired or ill in. dictionary.cambridge.org/dictionary/english/restorative Aj v trestnom konaní by tomu tak malo byť, poškodený by sa po jeho ukončení mal cítiť lepšie, ako pred jeho začatím aj počas neho. Cieľom by malo byť čo najviac navrátiť postavenie poškodeného do stavu, v akom bol predtým, keď sa na ňom spáchal trestný čin.

Rámcové rozhodnutie Rady o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/SVV) už v roku 2001 požadovalo v čl. 10 bod 2, aby každý členský štát zabezpečil zohľadnenie každej dohody medzi obeťou a páchateľom, ktorá sa dosiahla v priebehu takéhoto sprostredkovania v trestných prípadoch.

Uvedený dokument vo forme rámcového rozhodnutia, teda bez možnosti priamej aplikácie v členskom štáte, nahradila v roku 2012 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov (ďalej ako „smernica“). Osobitne treba upozorniť na povinnosť členských štátov prispôsobiť svoju vnútroštátnu úpravu danej smernici a jej možnosť priamej aplikácie v prípade absencie takéhoto zosúladenia.

Smernica v čl. 16 bod 1 požaduje od členských štátov zábezpeku, aby obete mali v rámci trestného konania právo získať v primeranej lehote rozhodnutie o náhrade škody páchateľom s výnimkou prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje, že takéto rozhodnutie sa prijíma v iných súdnych konaniach. V čl. 16 bode 2 spomenutej smernice sa požaduje, aby členské štáty podporovali také opatrenia, ktorými páchateľa motivujú na poskytnutie primeranej náhrady škody obetiam. Práve uvedený bod záväzného medzinárodného dokumentu vnímame ako hlavný apel na ...