JUDr. Jaroslav KLÁTIK
Katedra verejného práva
Právnická fakulta UMB v Banskej Bystrici
KLÁTIK, J.: Zmier v trestnom konaní. Justičná revue, 59, 2007, č. 12, s. 1657 – 1663.
1. Zmier ako procesná alternatíva k potrestaniu
V súlade s Doporučením Rady Európy č. 18 zo dňa 17. 9. 1987 o zjednodušení trestného konania, sa novelou zák. č. 141/1961 Zb. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý Trestný poriadok“), vykonanou zákonom č. 422/2002 Z. z., s účinnosťou od 1. októbra 2002, stal súčasťou trestného konania nový alternatívny spôsob riešenia trestnej veci – zmier. Táto novela Trestného poriadku sledovala najmä rozšírenie okruhu možností tzv. odklonov, resp. alternatívnych rozhodnutí vo veci samej inak, než po vykonaní náročného hlavného pojednávania, s čím sa spája zrýchlenie, ekonomické zefektívnenie trestného konania, ale aj zjednodušenie práce orgánov činných v trestnom konaní.SAMAŠ, O.: Ešte niekoľko poznámok k zmieru v trestnom konaní. Justičná revue, 55, 2003, č. 3, s. 306.
Trestno-procesný inštitút zmier predstavuje z hľadiska alternatívneho riešenia trestnej veci v štádiu prípravného konania odklon v trestnom konaní, ktorým sa trestná vec rieši alternatívne k hlavnému pojednávaniu. Je procesnou alternatívou k trestnej sankcii. Umožňuje sa ním teda odchýlenie od štandardného trestného konania, možnosť vybaviť trestnú vec menej formálnym procesným postupom na rozdiel od klasického konania končiaceho sa v súdnom konaní rozhodnutím o vine a treste. Tým sa dosiahne rýchlejšie a efektívnejšie vybavenie trestnej veci, čo je dôležité na to, aby sa trestné súdnictvo odbremenilo od skutkovo a právne jednoduchších prípadov. Pri aplikácii tohto odklonu zohráva významnú úlohu posilnenie postavenia poškodeného.Porovnaj: RIZMAN, S. – ŠÁMAL, P. – SOTOLÁŘ, A.: K problematice alternativních druhů trestního řízení. (IV. část). Trestní právo, č. 3/1997, Orac, s. 8. Je v poradí tretím odklonom, ktorý bol zavedený do slovenského trestného procesu. Do slovenského trestného konania bol zavedený až sedem ...