Životné prostredie a medzinárodný obchod

Úvod

Ochrana životného prostredia a s ňou súvisiace právne predpisy majú významný vplyv na medzinárodný obchod. Východiskovou myšlienkou fungovania vnútorného trhu Európskej únie (ďalej len „EÚ“) je garancia voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu.Článok 26 bod 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Je však potrebné dodať, že voľný pohyb nie je neobmedzený a podlieha regulácii.

Cieľom textu je poskytnúť prehľad o vybraných témach a predpisoch súvisiacich s odpadovým a obehovým hospodárstvom, uhlíkovou stopou, ESG, náležitou starostlivosťou v kontexte udržateľnosti a rybolovom.

Odpad alebo výrobok?

Z hľadiska medzinárodného obchodu je zásadným faktorom, či je obchodovaná komodita považovaná za odpad alebo tovar. Kým na obchod s tovarom sa vo všeobecnosti vzťahujú osobitné pravidlá platné pre daný druh tovaru, medzinárodná preprava odpadu je regulovaná oveľa striktnejšie.Nariadenie EÚ č. 1013/2006 o preprave odpadu, Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez štátne hranice a ich zneškodňovaní Preto je dôležité rozlišovať, kedy je komodita odpadom a kedy sa z nej stáva tovar, resp. výrobok.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o odpadochZákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov platí, že odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Z definície odpadu je zrejmé, že existuje subjektívne („zbavuje“ alebo „chce sa zbaviť“) a objektívne („je povinný sa zbaviť“) chápanie pojmu odpad.

„Subjektívny“ aspekt pojmu odpad je zameraný na zámery vlastníka veci. V princípe sa môže zbaviť veci ktokoľvek, kto ju má vo svojej dispozícii. V zmysle právnej úpravy možno úmysel zbaviť sa veci predpokladať aj vtedy, ak spoločnosti predávajú zvyšky z výroby, ktoré už nemôžu použiť na recykláciu. Predaj odpadu alebo použitých materiálov (napr. kovový šrot, odpadový papier) nemení status odpadu. Dokonca aj využitie odpadu na generovanie príjmu alebo úsporu výdavkov je len „sekundárnym účelom“ a materiál sa stále považuje za odpad. Skutočná činnosť alebo konanie majiteľa, ktoré vedie k vyradeniu predmetu, ako je vyhodenie predmetu do odpadkového koša, prinesenie do zberného strediska na recykláciu alebo odovzdanie zberovej spoločnosti, naznačuje zámer držiteľa a má za následok klasifikáciu predmetu ako odpad. Podľa výkladu v súlade s európskou legislatívou a judikatúrou, ak sa niekto chce „zbaviť predmetu alebo látky“, subjektívne chápanie definície pojmu odpad je naplnené a predmet alebo látka sa klasifikuje ako odpad, aj keď by mohol byť použitý inde.

Odpad prestáva byť odpadom a stáva sa tovarom, keď dosiahne stav konca odpadu. Aby odpad dosiahol stav konca odpadu, musí prejsť procesom recyklácie alebo zhodnocovania a spĺňať osobitné kritériá.Článok 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc a § 2 ...