Záporná hodnota vlastného imania v účtovnej jednotke – možnosti riešenia

Pre prvotnú orientáciu v uvedenej téme by bolo užitočné uviesť základné účtovné kategórie, hlavne obsahové usporiadanie súvahy ako účtovného výkazu, ktorý poskytuje prehľad o štruktúre obchodného majetku a zdrojov krytia tohto majetku účtovnej jednotky. Priblížime obsah pojmov tak, aby praktickú otázku týkajúcu sa tzv. červených čísiel spoločností (záporného vlastného imania) mohli uchopiť aj neúčtovníci.

Na obchodný majetok obchodnej spoločnosti, ktorý je predmetom účtovníctva vykazovaný v súvahe, hľadíme z dvoch úrovní, a to:

• obchodný majetok podľa formy, t. j. aké druhy majetku účtovná jednotka má. Pre ľahšiu orientáciu a zásadné rozdiely medzi jednotlivými formami majetku ho členíme na dve základné skupiny: dlhodobý majetok a obežný majetok (ďalej „aktíva“);
• druhým hľadiskom je obchodný majetok podľa zdrojov krytia, t. j. z akých zdrojov sa obstaráva (financuje); tu rozlišujeme opäť dve základné (kategórie) zdroje, a to: vlastné zdroje a cudzie zdroje.

Medzi vlastné zdroje patrí základné imanie (vložené akcionármi/spoločníkmi pri vzniku spoločnosti, zapísané v obchodnom registri), kapitálové a ziskové fondy (tvorené pri vzniku alebo v priebehu existencie účtovnej jednotky), nerozdelené výsledky hospodárenia (zisky, ktoré neboli akcionárom/spoločníkom vyplatené, alebo straty, ktoré neboli vyrovnané) a výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia (generovaný na ročnej báze vždy k poslednému dňu účtovného obdobia, následne prevedený do roku nasledujúceho); medzi zdroje cudzie patria všetky záväzky a úvery.

Sumár dlhodobého a obežného majetku (so všetkými podkategóriami) tvorí teda obchodný majetok účtovnej jednotky; ak od obchodného majetku odpočítame cudzie zdroje, t. j. záväzky a úvery, hovoríme o čistom obchodnom majetku, resp. o čistom obchodnom imaní.

V súvahe je táto hodnota vyjadrená ako vlastné imanie účtovnej jednotky (vlastné zdroje účtovnej jednotky).

Za zdravú spoločnosť je vo všeobecnosti považovaná taká, ktorá má dostatočné vlastné zdroje na financovanie svojho obchodného majetku a záväzky voči svojim obchodným partnerom zapája do svojich priebežných platobných povinností do času ich splatnosti. Zapojenie záväzkov na priebežné uhrádzanie platobných povinností voči obchodným partnerom je vnímané ako súčasť podnikania. Finančné prostriedky potrebné na úhradu záväzkov (zväčša z obchodných vzťahov) a splátky úverov sú do času svojej splatnosti (svojich splatností) použiteľnými finančnými zdrojmi podnikateľa, keďže aj jeho pohľadávky (vyfakturované predaje výrobkov, tovarov a služieb) majú svoju splatnosť, a teda príjem finančných prostriedkov od odberateľov sa uskutočňuje tiež s časovým posunom.

Problém, o ktorom budeme v tomto príspevku písať, nastáva vtedy, ak spoločnosť nemá dostatok disponibilných finančných prostriedkov, výnosy (príjmy) zo svojich predajov, nevytvárajú sa dostatočné kladné finančné toky, a teda neprekrývajú v dostatočnej miere splatné záväzky. Hodnota záväzkov sa dostáva vysoko nad úroveň vlastných zdrojov. Zvlášť negatívne je to vtedy, ak tento stav trvá v spoločnosti dlhšie časové obdobie. V tejto súvislosti hovoríme o viacerých situáciách obchodných spoločností, a to už nielen v duchu účtovnej terminológie a účtovných povinností, ale nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii. S vlastným imaním teda súvisia pojmy predlženie, úpadok a spoločnosť v kríze – ako ich definuje Obchodný zákonník a zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Kedy je účtovná jednotka (dlžník) v úpadku? Úpadok nastáva vtedy, ak je subjekt platobne neschopný alebo predlžený v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedený zákon prešiel za posledných 15 rokov viacerými zmenami, ktoré nie sú predmetom tohto príspevku. Z platného znenia uvedeného zákona ...