Vlastné imanie v súvislostiach – majetková podstata firmy, vplyv ocenenia na vlastné imanie, štruktúra vlastného imania, zmeny a pohyby vo vlastnom imaní a ich účtovanie

Téma vlastného imania obchodnej spoločnosti je pomerne rozsiahla a je stále aktuálna. Obdobie nečakanej pandémie za posledné dva roky zmenilo život mnohých podnikateľov hlavne v oblasti služieb, obchodu, dopravy/prepravy a iných segmentov. Mnohí museli kapitalizovať svoje rezervné zdroje, optimalizovať náklady, hľadať náhradné aktivity; niektorým sa to podarilo a problémy prekonali, niektorým nie a svoje aktivity ukončili.

Na strane druhej: opäť sa svojím spôsobom zmenil trh, či už preskupením existujúcich spoločností, alebo vznikom nových. Nemožno nespomenúť ani štátnu pomoc, ktorá v rôznych fázach a formách dotovala chýbajúce vlastné zdroje dotknutých obchodných spoločností počas povinne obmedzovanej prevádzky. Je veľmi zložité a náročné udržať podnikateľskú činnosť, ak kladné peňažné toky z externého prostredia zo samotnej realizácie výkonov klesajú alebo sú úplne za významné obdobie zastavené.

Obsah:

Vlastné imanie a majetková podstata firmy

Oceňovanie majetku, preceňovanie majetku a vlastné imanie

Obchodné spoločnosti a ich členenie z hľadiska charakteru a vnímania „základného imania“

Súvahové preceňovanie na reálnu hodnotu

Zmeny v základnom imaní počas existencie obchodnej spoločnosti

Zmeny vo fondoch

Výsledok hospodárenia

Pomery v pasívach – vlastné imanie a záväzky

Platobná neschopnosť a predlženie, hrozba úpadku

Vybrané ustanovenia Obchodného zákonníka pre spoločnosť v kríze

Očakávané zmeny v legislatíve

Vlastné imanie a majetková podstata firmy

Vlastné imanie je v podvojnom účtovníctve zrkadlom zhodnocovania majetku obchodnej spoločnosti; ak to vezmeme menej poeticky, je to rozdiel obchodného majetku a záväzkov (vrátane prípadných úverov a pôžičiek). Vlastné imanie je súčtom všetkých prvotných aj dodatočných vkladov vlastníkov primárne z ich súkromných zdrojov vložených do podnikania a následne zvyšované alebo znižované o vygenerovaný zisk alebo stratu za jednotlivé účtovné obdobia v závislosti od množstva okolností sprevádzajúcich podnikateľskú činnosť. Nezabudnime, že k položkám vlastného imania patria aj tzv. preceňovacie účty, na pohybe ktorých sa v individuálnych prípadoch zodpovedajúcich aplikovaným účtovným zásadám objavujú hodnoty reflektujúce nárast alebo pokles reálnej hodnoty položiek obchodného majetku vlastníkov, pričom nejde o vznik nákladu alebo výnosu, ako je to pri iných oceňovacích technikách.

Kedy je vôbec možné vykázať zisk tak, aby sa majetková podstata firmy zachovala?

Odpoveďou bude, že v kontexte so zachovaním majetkovej podstaty bude zisk možné vykázať iba vtedy, ak dôjde k zvýšeniu vlastného imania za dané účtovné obdobie oproti obdobiu predchádzajúcemu.

Koncepčný rámec uvádza finančné a fyzické poňatie zachovania majetkovej podstaty (kapitálu). Pokúsim sa o krátku rekapituláciu týchto dvoch pohľadov nadväzne na ilustráciu vyššie:

Finančné poňatie pri vyčíslení objemu vlastného imania berie za základ historické ceny. Nepremieta teda potenciálny nárast cien v nákladoch, ktoré ovplyvňujú výšku vykázaného zisku. Majetková podstata sa považuje za zachovanú, ak výška vlastného kapitálu sa minimálne nezmenila, nezohľadňuje fakt, či bude postačovať na obnovu vstupov (zdrojov) bez dodatočných vkladov vlastníkov alebo bez získania cudzích zdrojov financovania ďalšej činnosti (min. na úrovni jednoduchej reprodukcie).

Fyzické poňatie sa označuje aj ako produkčné, t. j. založené na posúdení fyzickej/produkčnej kapacity spoločnosti na začiatku a na konci účtovného obdobia. Zisk sa totiž vykáže až vtedy, keď produkčná schopnosť spoločnosti na konci roka sa rovná alebo je vyššia, ako bola na jeho začiatku. Pri tomto prístupe sa vychádza z reálnych cien, a teda akékoľvek zmeny cien ovplyvňujúce majetok a záväzky sa vyjadrujú ako úpravy v rámci súvahových preceňovacích účtov, teda nie úpravy zisku ako takého. Spotrebovávaný majetok sa priebežne preceňuje na reálnu cenu (bežnú cenu na trhu), takže vznikajúce náklady zohľadňujú reálne ceny, ktoré budú znamenať úbytok zdrojov v čase, keď sa bude majetok obnovovať. Vyššími nákladmi sa zníži zisk na distribúciu a ostávajú zdroje pre reprodukciu. Takto sa zabezpečí uchovanie produkčnej kapacity spoločnosti bez ohľadu na prípadnú distribúciu zisku v prospech vlastníkov, a teda odlev týchto zdrojov zo spoločnosti.

Oceňovanie majetku, preceňovanie majetku a vlastné imanie

Je všeobecne známe, že najstabilnejšou cenou používanou v účtovníctve je obstarávacia cena, je to historická cena, ktorá vyjadruje sumu, ktorá sa vynaloží na obstaranie majetku v čase jeho obstarania. Jej používanie predpokladá, že kúpna sila peňažnej jednotky a trhové ceny majetku sa výrazne nemenia. Obstarávacia cena sa dá preukázať a overiť. Na strane druhej, čo ak inflácia rastie a trhové ceny sa rýchlo menia? Z definície obstarávacej ceny tiež vieme, že zohľadňuje (znižuje sa o) poskytnuté zľavy z ceny (v rôznych formách), pričom každá zľava už indikuje osobitý, zväčša konkrétny obchodný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim. V praxi vznikajú časté situácie, keď sa obstarávacia cena nedá použiť.

Priamo zákon o účtovníctve prijatím reálnej hodnoty ako oceňovacej základne uvádza situácie, kedy sa vyžaduje iné stanovenie hodnoty či už jednotlivého majetku, alebo podniku. Okolnosti pre aplikáciu inej oceňovacej základne sú zväčša vlastnícke zmeny v rámci účtovnej jednotky, a to: nepeňažné vklady do obchodných spoločností, zánik obchodnej spoločnosti bez likvidácie zlúčením, splynutím, rozdelením, kúpa a predaj podniku (alebo jeho časti) na základe zmluvy o predaji podniku (alebo jeho časti), vydanie nových akcií, pristúpenie alebo vystúpenie spoločníka a ďalšie.

Môžu vznikať aj iné okolnosti, ktoré nesúvisia s vlastníckymi zmenami, napr. zmena právnej formy, ocenenie podniku v súvislosti s poskytnutím bankového úveru a podobne. Tou inou oceňovacou základňou je reálna hodnota. Vzhľadom na častý výskyt okolností vyžadujúcich aplikáciu reálnej ...