Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb

1. Východiskové skutočnosti
2. Právny stav de lege lata v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb platný a účinný do 30. júna 2016
3. Plnenie nadnárodných požiadaviek v otázkach trestnej zodpovednosti právnických osôb
4. Predmet a pôsobnosť zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb
5. Trestné činy a trestná zodpovednosť právnických osôb
6. Druhy trestov a zásady ich ukladania
7. Za aké konanie v praxi je právnická osoba trestnoprávne zodpovedná?
8. Záver

V Národnej rade Slovenskej republiky bol dňa 13. novembra 2015 schválený zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), ktorý zavádza trestnú zodpovednosť právnických osôb za vybranú kategóriu trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy a výkon trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní voči právnickej osobe. Nový zákon bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 91/2016 Z. z. a nadobudne účinnosť dňa 1. júla 2016.

1. Východiskové skutočnosti

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je produktom vedeckého bádania súčasnej modernej doby. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že historický vývoj názorových tendencií súvisiacich s otázkami trestnej zodpovednosti, tzv. „umelých výtvorov práva“, bol v jednotlivých krajinách medzinárodného spoločenstva diferencovaný. Všeobecne pertraktovaným názorom je tvrdenie, že zavádzanie trestnej zodpovednosti právnických osôb je dôvodné z titulu nutnosti účinnejšieho postihu niektorých závažných protiprávnych konaní výslovne definovaných v osobitnej časti Trestného zákona. Druhový charakter týchto konaní contra legem bol (je) určený predovšetkým ich spätosťou s organizovanou kriminalitou, vzťahom k trestnej činnosti závažne poškodzujúcej životné prostredie, ale aj s kriminalitou napádajúcou prevažne hospodárske, ekonomické a iné majetkové hodnoty chránené normami trestného práva.

Komplikovanosť, spornosť a kontroverznosť otázky zavádzania predovšetkým pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb v krajinách s kontinentálnou právnou tradíciou možno vystihnúť prostredníctvom slov francúzskeho právneho teoretika Emmanuela Dreyera: „Právnické osoby nie sú z mäsa a kostí, no aj napriek tomu majú orgány. Nepoznajú pocity, vedia však prejaviť vôľu. Sú neviditeľné, a predsa konajú a môžu byť volané k zodpovednosti za svoje činy. Nemajú bydlisko, majú však svoje sídlo. Už počas viac ako storočného obdobia iné právne odvetvia, s výnimkou trestného práva, uznávajú právnu existenciu týchto osôb, ktoré nie sú ľuďmi. Trestné právo reagovalo pomalšie, a keď už ich trestnú zodpovednosť pripustilo, učinilo tak v obmedzenom rozsahu a v nadväznosti na splnenie zvláštnych podmienok.“JELÍNEK, J. Trestní odpovědnost právnických osob. Praha: Linde Praha, a.s., 2007, s. 28; prevzaté z DREYER, E. Droit pénal général. Champs Université, Flammarion, 2002, s. 78. V podrobnostiach k otázkam trestnej zodpovednosti právnických osôb pozri DURKOŠOVÁ, M. Zakotvenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb: Formálne splnenie diktátu alebo skutočná snaha o efektívny postup proti nadnárodnému organizovanému zločinu? In Justičná revue, 2011, roč. 63, č. 3, s. 370 - 381. ISSN 1335-6461..

2. Právny stav de lege lata v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb platný a účinný do 30. júna 2016

Zásadným medzníkom vo vývoji legislatívnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo prijatie zákona č. 224/2010 Z. z.Zákon č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; účinný od 1. septembra 2010., ktorý do Trestného zákona zaviedol nové sankcie trestnoprávnej povahy, účelom ktorých je, za splnenia zákonom obligatórne stanovených predpokladov, postihovanie protiprávneho konania právnických osôb. Predmetná právna norma zavádzajúca tzv. nepravú trestnú zodpovednosť právnických osôbBližšie pozri MUSIL, J. - PRÁŠKOVÁ, H. - FALDYNA, F. Úvahy o trestní odpovědnosti právnických osob de lege ferenda. In Trestní právo, 2001, ročník VI., číslo 3, s. 10. mala byť optimálnym legislatívnym východiskom rešpektujúcim existujúci normatívny systém a zároveň „kompromisným“ riešením dvoch protichodných názorových tendencií: argumentov podporujúcich zavedenie pravej trestnej zodpovednosti na strane jednej a názorovými smermi v zásade odmietajúcimi trestnoprávnu zodpovednosť korporácií na strane druhej.

S účinnosťou od 1. septembra 2010 boli do Trestného zákona zavedené nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení (nie priamych trestov), ktorými možno postihnúť právnické osoby. Konkrétne sa jedná o nasledovné ochranné opatrenia:

a) zhabanie peňažnej čiastky (§ 83a Trestného zákona) a

b) zhabanie majetku (§ 83b Trestného zákona).