Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb

1. Východiskové skutočnosti

Myšlienka trestnej zodpovednosti právnických osôb nie je produktom vedeckého bádania súčasnej, modernej doby. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že historický vývoj názorových tendencií súvisiacich s otázkami trestnej zodpovednosti tzv. „umelých výtvorov práva“, bol v jednotlivých krajinách medzinárodného spoločenstva diferencovaný. Všeobecne pertraktovaným názorom je tvrdenie, že zavádzanie trestnej zodpovednosti právnických osôb je dôvodné z titulu nutnosti účinnejšieho postihu niektorých závažných protiprávnych konaní výslovne definovaných v osobitnej časti Trestného zákona. Druhový charakter týchto konaní contra legem bol (je) určený predovšetkým ich spätosťou s organizovanou kriminalitou, vzťahom k trestnej činnosti závažne poškodzujúcej životné prostredie, ale aj s kriminalitou napádajúcou prevažne hospodárske, ekonomické a iné majetkové hodnoty chránené normami trestného práva.

Komplikovanosť, spornosť a kontroverznosť otázky zavádzania predovšetkým pravej trestnej zodpovednosti právnických osôb v krajinách s kontinentálnou právnou tradíciou možno vystihnúť prostredníctvom slov francúzskeho právneho teoretika Emmanuela Dreyera:  „Právnické osoby nie sú z mäsa a kostí, no aj napriek tomu majú orgány. Nepoznajú pocity, vedia však prejaviť vôľu. Sú neviditeľné, a predsa konajú a môžu byť volané k zodpovednosti za svoje činy. Nemajú bydlisko, majú však svoje sídlo. Už počas viac ako storočného obdobia iné právne odvetvia, s výnimkou trestného práva, uznávajú právnu existenciu  týchto osôb, ktoré nie sú ľuďmi. Trestné právo reagovalo pomalšie, a keď už ich trestnú zodpovednosť pripustilo, učinilo tak v obmedzenom rozsahu a v nadväznosti na splnenie zvláštnych podmienok.“JELÍNEK, J. Trestní odpovědnost právnických osob. Praha: Linde Praha, a.s., 2007, s. 28; prevzaté z DREYER, E. Droit pénal général. Champs Université, Flammarion, 2002, s. 78. V podrobnostiach k otázkam ...