Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV- 19-0050. This work was supported by Slovak Research and Development Agency under the Contract No. APVV- 19-0050
JUDr. Karin Vrtíková, PhD., je absolventkou Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, aktuálne pôsobí ako Odborná asistentka na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave
Inštitúty zaradené v rámci druhej časti predkladaného textu deklarujú významovosť a neopomenuteľnosť procesných nástrojov boja s organizovanou kriminalitou. Daný text pojednáva o prostriedkoch operatívno-pátracej činnosti, ktorými sú na účely predloženého vedeckého textu sledovanie osôb a vecí a inštitút agenta. Vymedzíme aj špecifiká oznámenia údajov o telekomunikačnej prevádzke a porovnávania údajov v informačných systémoch. Cieľom predloženého textu je zistenie, či skúmané prostriedky zabezpečovania informácií plnia svoju úlohu ustanovenú Trestným poriadkom, resp. či existujú v aplikačnej praxi problémy, ktoré je nutné zákonným spôsobom vyriešiť. Parciálnym cieľom je aj zmapovanie, či predmetné, zákonodarcom umožnené prostriedky zabezpečenia informácií, dávajú orgánom činným v trestnom konaní dostatočný priestor na získavanie informácií dôležitých pre trestné konanie. Máme totiž za to, že na odhaľovanie organizovanej kriminality by mali byť aplikované iba také prostriedky boja, ktoré budú zrozumiteľné, jednoznačné a precízne. Tým bude zminimalizované riziko prípadných problémov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi, ktoré by orgány činné v trestnom konaní museli riešiť v časovej tiesni. Predkladaný príspevok preto záverom indikuje podmienky udelenia a príkazu na vybrané úkony s vymedzením doby ich použitia, resp. prípadného predĺženia a ďalších kľúčových náležitostí.
>> Zabezpečovanie informácií dôležitých pre trestné konanie ako relevantný nástroj odhaľovania organizovanej kriminality 1. časť
Úvod
Vo všeobecnosti, o všetkých prostriedkoch získavania informácií dôležitých pre trestné konanie možno povedať, že sú špecifické, v zásade utajovaným spôsobom získavané dôkazné prostriedky, ktorých význam podporuje, že slúžia na odhaľovanie a dokazovanie najzávažnejších druhov trestnej činnosti. Dôležitou skutočnosťou ostáva, že síce sú efektívnym dôkazným prostriedkom, v mnohých prípadoch s neopakovateľnou možnosťou ich získania, na strane druhej svojím spôsobom významne zasahujú do oblasti základných ľudských práv a slobôd. Pre ich uplatnenie v trestnom konaní treba splniť niekoľko zákonných podmienok, ktoré sú s tým ktorým trestno-procesným prostriedkom previazané. Je však legitímne uviesť, že práve špecifickosť páchania organizovanej trestnej činnosti predurčuje aj samotné jej dokazovanie k použitiu takých trestno-procesných metód, ktoré svojou povahou môžu zasahovať do základných práv a slobôd členov organizovanej či zločineckej skupiny. Takéto zasahovanie je možné „ospravedlniť“ záujmom spoločnosti na potrestaní a odhalení závažnej trestnej činnosti. Z uvedeného vyvstáva minimálne jedna otázka. A to, čo má pre spoločnosť väčší význam? Odhaľovanie organizovanej trestnej činnosti alebo ochrana základných ľudských práv, do zásahu ktorých dochádza zabezpečovaním informácií dôležitých v trestnom konaní? Odpovede akademickej obce na túto problematiku sa rôznia. Odpoveď na túto otázku bude preto podrobená výskumu judikatúry v aplikačnej praxi súdov.
1. Vybrané prostriedky operatívno-pátracej činnosti a ich využitie v rámci odhaľovania organizovanej kriminality
Prostredníctvom prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, ktoré budú predmetom nasledovných riadkov je možné získať nielen informácie dôležité pre trestné konanie, ale tiež aj vecné a listinné dôkazy.
1.1 Sledovanie osôb a vecí
Predmetný prostriedok operatívno-pátracej činnosti napomáha k efektívnemu zisťovaniu a odhaľovaniu tých najzávažnejších trestných činov. Zároveň platí, že tento zabezpečovací nástroj nižšou mierou zasahuje do základných ľudských práv a slobôd, preto je možné použiť ho pri širšom okruhu trestných činov. De lege lata uvádzame, že sledovať osoby či veci je možné iba v rámci trestného konania, ktoré sa vedie pre úmyselný trestný čin s kumulatívnym naplnením, že takéto sledovanie sa nespája so vstupom do obydlia.Obydlím sa má na mysli dom, byt alebo iné priestory slúžiace na bývanie, pričom ich súčasťou sú aj priestory a pozemky k nim patriace, za predpokladu, že sú uzavreté. Ide teda o priestory, ktoré človek využíva na bývanie, t. j. kde má svoju domácnosť a svoje súkromie. A contrario, ak chceme sledovanie vykonávať v obydlí, predmetný operatívno-pátrací prostriedok nemôže byť použitý.
Nevyhnutným predpokladom na to, aby daný operatívno-pátrací prostriedok mohol byť použitý je skutočnosť, že ním budú získané informácie dôležité pre trestné konanie. Vychádzajúc z definície predmetného operatívno-pátracieho ...